Svedectvo o našej (ne)vere

Nedávno som požiadala pár priateľov o modlitbu. Ako aj Božie Slovo hovorí: “Sám seba nespasí nik”, tak aj ja z času na čas potrebujem a preto aj požiadam o modlitbu mojich blížnych a skrze ňu aj poznanie, proroctvo, slovo múdrosti, či rozlíšenie do mojej situácie. Ak o takúto modlitbu zasa požiadajú oni mňa, vždy im ju poskytnem – a to zakaždým s už spomínanými výsledkami. Lenže si už roky (!) všímam, že kým ja dávam blížnym skutočnú odpoveď Pána na ich prosbu, mne sa dostáva zakaždým a z mnohých strán len tejto odpovedi: “Ale ja sa neviem modliť tak, ako ty.” Rozumej: “Keď sa ja modlím, nepočujem, ani nerozumiem, čo mi Boh hovorí, takže sa za teba nepomodlím tak, aby si potrebnú pomoc dostala.” Berú, ale nedávajú. A vôbec si nevšímajú, že ja ich vôbec nežiadam modliť sa tak, ako ja. Veď nik sa nemôže modliť ako ja, lebo nie je ja. Pravdou je, že za celé roky sa mi len vo vééľmi málo prípadoch dostalo skutočného svetla, či odpovede od mojích “veriacich blížnych”.

Možno si teraz poviete: “Ale veď nie každý sa vie tak modliť.” A toto má byť problém? Veď Boh nepovedal, že z nás chce modliace sa stroje. Navyše, na takúto reakciu môžem dať len odpoveď, ako mi ju zjavil sám Pán skrze Božie Slovo:

Písmo nás učí: “Milovaní, od Boha dostaneme všetko, o čo len budeme prosiť, lebo zachovávame jeho prikázania a robíme, čo sa jemu páči.”

Vyzerá to tak, že oni nedodržiavajú prikázania, ani nerobia, čo sa Bou páči, lebo inak by od Boha iste dostali, o čo žiadajú. To potom znamená aj fakt, že ak sme Bohu skutočne poslušní a aj robíme, čo sme sľúbili a ako On prikázal (lebo to je podmienka vyslyšanej modlitby), nie ako sa nám zdá, páči, či vyhovuje, potom je nemožné nebyť schopný sa modliť tak, aby som nebol vyslyšaný. Ani nie je možné, aby nám Boh nedal, čo sľúbil, že dá. Ja o tom môžem len svedčiť: modlitba, či pôst, vždy ma vyslyšal a odpovedal mi konkrétnym a viditeľným aj rukolapným spôsobom.

Ale Božie Slovo tu ide ešte ďalej a potvrdzuje to znova, keď hovorí:

“A toto je jeho prikázanie: aby sme verili v meno jeho Syna Ježiša Krista a milovali jeden druhého, ako nám prikázal. Kto zachováva jeho prikázania, ostáva v Bohu a Boh v ňom. A že v nás ostáva, poznáme z Ducha, ktorého nám dal.”

A to práve znamená, že každý, kto naozaj uveril, ten dostal Jeho Ducha Svätého v plnosti (nie troška) a preto nemôže byť hluchý a slepý počas modlitby, ani povedať: “ale sa sa neviem modliť ako ty.” Lebo Boh tu v Slove jasne hovorí, že skutočne veriaci nemôže nepočuť Pánov hlas počas modlitby, či nedostať, poznanie, víziu, obraz – čokoľvek. Inak by Pánovo Slovo bola lož. A my predsa vieme, že Ježiš je Pravda. Čiže ak po rokoch života ako skutočný kresťan stále nedostávam odpoveď, nepočujem Pána a podobne, je jasné, že problémom nebude Boh, ani Jeho prisľúbenie, ale moja viera a môj vzťah k Nemu – a neprítomnosť Ducha Svätého vo mne.

A teraz si dovolím obrátiť pohľad na vašu-našu vieru do zrkadla otázkou:

Kde sme ako veriaci v Krista po toľkých rokoch s Pánom, keď apoštoli boli už po 3 rokoch vyučovania Pánovho Slova pripravení a aj schopní slúžiť všetkými darmi a modliť sa za bratov tak, že vždy boli vyslyšaní?

Je jasné, že veriaci dnešných čias zišli z cesty!

Milovať jeden druhého totiž znamená starať sa jeden o druhého celkom konkrétne, nie hovoriť si navzájom: “mám ťa rád” a nechať blížneho bez akejkoľvek potrebnej pomoci – dokonca aj tej v modlitbe za blížneho. Alebo sa mýlim? Ježiš o láske nekázal, On ju žil konkrétnym spôsobom. A my? Ako nasledujeme tento Jeho príklad my?

A preto učme sa navzájom:
1. Modliť sa,
2. Zachovávať všetko, čo nám Pán prikázal,

Inak Jeho vládou na zemi naozaj nikdy nebudeme. Ale ako potom obstojíme pri Jeho príchode? Veď On je Stravujúci Oheň.
Ako sa chceme pred Neho postaviť? Nepripravení, slepí, hluchí …? Veď Boh uz v Starom Zákone hovorí, že nič také, ani nedokonalé, či poškodené ani neprijme.

Bojím sa, aby o nás neplatilo, čo Pán hovorí neverným: “Odíďte odo mňa, zlorečení…”

Ukončím Ježišovou výzvou z dnešného Evanjelia: „Robme pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“
Lebo len potom nám Boh bude môcť splniť aj svoj prísľub zo Žalmu: „Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil. Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy a do vlastníctva celú zem.“

Zuzana