Volaj ku mne a vyslyším ťa…

Trocha sklamaná ich “tichom” a faktom, že som na weboch katolíckej cirkvi nenašla vôbec nič o podobnej skúsenosti, obrátila som sa priamo na Ježiša a to slovami žalmistu: “Pane, aj ty vidíš, že sa už v tejto veci ku mne nik nepriznáva, o môj život nik nestojí. Tak ťa prosím, pouč ma a ukáž mi, čo to znamená a prečo sa tak deje. Lebo ani v tvojom slove som nenašla nič konkrétne o tom, že by apoštoli zažívali nočné mory potom, čo uzdravovali chorých, alebo oslobodzovali posadnutých. A sám v prorokovi Jeremiášovi hovoríš: Volaj ku mne a vyslyším ťa a oznámim ti veľké, nevystihnuteľné veci, o ktorých nevieš.”

A Ježiš mi odpovedal.

Najprv mi poslal sen. V duchu som ho celý pozorovala akoby z vyššieho poschodia. Videla som sa v ňom stáť zaliata zlatým svetlom uprostred ohrady, obkolesená vysokými, hrubými, drevenými trámami zo svetlého dreva, aké sa zabíjajú do zeme, keď sa stavia plot okolo práve postaveného domu. Zľava, zozadu a spredu boli medzi trámami akoby zlaté pláty, pripomínajúce kovové platne, podobné ľanovému plátnu, pretkanému zlatými niťami. Tie pláty vypĺňali priestor medzi trámami – presne ako plot. Ale z pravej strany, medzi troma trámami, tieto pláty chýbali. Zrazu spoza plátu, čo stál pred trámom vyšiel diabol a snažil sa prejsť skrze “nechránenú časť” ku mne. Ale nemohol, lebo akoby akási neviditeľná stena stála tesne za trámami a bránila mu preniknúť dovnútra ohrady. A tak len prechádzal okolo trámov a snažil sa nájsť priestor na prienik. Pán mi vysvetlil, že doteraz ma chránil na tých miestach sám, ale že je čas, aby som sa naučila ako chrániť vlastný život v týchto oblastiach. A tiež, že to už za mňa robiť nebude, lebo už mi dal dostatok poznania a schopností na to, aby som to odteraz robila sama. Cítila som sa presne tak, ako keď vám po výcviku pilota s dôverou dovolia letieť okolo sveta prvý krát úplne samostatne. Áno, je to o zodpovednosti a používaní zverených milostí novým spôsobom.

Nasledujúci deň ma v modlitbe oslovil tento verš: “Ako vrchy obklopujú Jeruzalem, tak je Pán okolo svojho ľudu, odteraz až naveky.” (Ž 125,2) Celý deň som prežila premýšľaním, čo tým Pán myslí, porovnávaním tohto verša s pasážami zo sna a jediné, čo som chápala bolo, že tie vrchy okolo Jeruzalema – teda Jeho prítomnosť, sú ako ten zlatý plot vo sne. Lenže aj keď ma Pán strážil, vyrušovalo ma, že mne 3 pláty chýbali, aj Jeho vysvetlenie, že je už čas, aby som sa naučila strážiť svoj život na novej úrovni.

Ďalší týždeň, alebo dva som prežila hľadaním, o čom hovorí, čo to znamená, a čo sa to mám naučiť. Pán sa rád skrýva a nezjavuje všetko ako v supermarketoch na poličkách. Až som natrafila na kázeň anglického pastora, v ktorej hovoril o moci Kristovej krvi a jeho vykupiteľskom diele na Kalvárii. Hovoril o Pánovom umučení a vysvetľoval ho na základe Písma, ale spôsobom, akým som nikdy žiadneho duchovného hovoriť nepočula. A vtedy sa mi to celé poskladalo ako puzzle a pochopila som, čo som sa to mala naučiť: spoznať a používať moc Kristovej krvi (kázeň toho pastora uverejním osobitne, lebo je to učenie, ktoré naozaj osobitnú stránku zaslúži).

Podstatným ale je, že odvtedy sa modlím spôsobom, ktorý naozaj chráni môj život presne podľa Pánovho Slova v spomínanom žalme, a že odvtedy žiadne nočné mory nemám.

Na tých, čo mi toto poznanie mali odovzdať, ale neodovzdali, lebo ho nikdy sami nedostali, sa však nehnevám. Len by som ich touto cestou chcela poprosiť, aby venovali väčšiu pozornosť úrovni rastu viery zverených veriacich, než projektom a veciam okolo. Budovanie duchovného chrámu – Kristovho tela, si to naozaj zaslúži a ten sa, ako vieme, ani kameňom, drevom, koncertom, ani plástom nebuduje.

Nech je zvelebený Pán!

Zuzana