A on odišiel

Fyzicky som matkou “jedináčika”. Ale všetko, čo ma Boh čoby výchovu počas jeho vývinu a dospievania učil — a ešte stále ma učí, za čo som Mu nesmierne vďačná — zdieľam s každým, kto chápe, že deti patria Bohu a preto chce vychovávať zverené dieťa (vlastné, či duchovné) pre Neho. Veď Bohu patríme nielen my sami, ale aj “naše” deti. Len zdôrazňujem, že tu vôbec nesúdim rodičov, iba situácie.

Boh, pretože je dobrý, dal človeku nielen domov (Zem) a prirodzenú potravu, ale od počiatku stvorenia nás učí, že súc dušami v tele, potrebujeme aj duchovnú diétu, t.j. Božie Slovo a Jeho, nie náboženskú náuku (nie, to nie je to isté). Ak duša dieťaťa odmalička Božie Slovo neprijíma, alebo nie pravidelne, bude zažívať počas svojho duševného dozrievania a zvlášť v čase dospievania tlak — hoci niekedy aj pre vlastný hriech a následnú výčitku — a niekedy sa stane, že dieťa odíde, či ujde z domu.

Keď ma takto nedávno jedna mama, ktorej dieťa odišilo (nie ušlo) z domu, oslovila s prosbou o modlitbu, Pán mi dieťa ukázal “pod schodami”. V momente, keď som toto slovo odovzdala rodičom mi Pán ukázal, že poznanie zjavenia je hlbšie.

Ono zjavenie bolo obrazom času duchovného dozrievania tohto dieťaťa a potreba správnej náuky sebaovládania. Bol najvyšší čas, aby odišiel z časového úseku “detstvo” a vstúpil do úseku “mladí ľudia”. Písmo nie nadarmo hovorí, že VŠETKO, slúži pre dobro tých, ktorí Boha milujú.

Puberta detí je výzva pre rodiča, iste, ale ak dovolíš, je to výzva iba v zmysle pochopenia faktu, že deti sú neskúsené DUŠE v tele, ktoré, rovnako ako dospelí, potrebujú primeranú, a zdôrazňujem: biblickú náuku a výcvik zmyslov pre rozlišovanie toho, čo sa s nimi v tom, ktorom momente deje. Áno, aj naše deti sa potrebujú naučiť rozlišovať duchov a potrebujú sa naučiť správne s tými nečistými naložiť — primerane veku. A práve tieto zručnosti ich dosiaľ nik v ich prostredí neučil.

Problémy tu však nenastávajú a už vôbec nie pre vek dieťaťa. Obdobie rastu a dospievania nesmieme nazývať problém. Dozrievanie je prirodzený vývin. Problém je to len pre negatívnych. Túto pevnosť zmýšľania zvanú lož, musíme zbúrať všetci a ihneď. A musíme skoncovať s každým sebaklamom a začať konečne nazývať veci ich pravými menami. Problémom je tu teda naše pokrivené zmýšľanie, prestavy a nepochopenie času vo vývoji detí. Ako aj vo fakte, že naše deti — ako ani my sami — neboli odmalička živené Božím Slovom, Božou náukou a teda ani vychovávané Božím spôsobom pre Boha, ale presne tak, ako hovorí aj Apoštol Pavol: “ako sa rodičom videlo”. A to napriek tomu, že Boh svojmu ľudu správanie podľa vlastných predstáv výslovne zakazuje.

Spoločným menovateľom sú teda nepochopenie duševného rastu a potrieb dieťaťa a neprítomný výcvik zmyslov dieťaťa zo strany rodiča a emocionálna nezrelosť, neskúsenosť a chýbajúca náuka a výcvik v sebaovládaní u teenegera. A práve tieto dve veci mi zjavil Pán počas modlitby za syna mojich priateľov, ktorý aj keď nie ušiel, len odišiel z domu bez oznámenia kde bude a kedy sa vráti. Je to ako dynamika, keď človek odchádza z priestoru, ktorý je duchovne tesný a príliš malý pre rastúcu a rozpínajúcu sa dušu, aby sa vrátil do prostredia primeraného svojmu rastu.

Hoci toto nebolo prvýkrát, čo som mala milosť hovoriť s Bohom o duši, ktorá odišla — viď TU — je to aj teraz o pritesnom priestore pre dušu v múroch a väzeniach starého zmýšľania, ktoré je slepé, obmedzené, a utláča a odmieta, alebo je príliš necitlivé na Boží rast a spôsob výchovy, ktorú samo nepoznalo.

A Boh mi zjavil potrebu a najvyšší ČAS začať učiť dospievajúcu mládež veriacich duchovnej sebaobrane. Preto už onedlho uzrie svetlo sveta nový kurz pre túto špecifickú vekovú kategóriu, s názvom Oslobodenie od Démonov – Teeneger