Ak budete vy mlčať, budú kričať kamene

 Ako má toto vplyv na nás, ktorí žijeme vo viere? Verš 9 zjavuje okolnosť, ktorá sa pre nás môže javiť ako kritická, pretože teraz sú naši vládcovia štátov sveta čoraz diktátorskejší a ako vidíme v proroctvách pre naše časy, je to preto, že vládna tyrania je prelúdiom príchodu Antikrista a jeho diktatúry. Ale Ježiš nás učí jasne: 

Mt 5,43-48: Počuli ste, že bolo povedané: Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa. Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú (na vás privádzajú prenasledovanie). Robte to tak, aby ste sa mohli stať synmi vášho Otca, ktorý je v Nebesiach. Lebo On dáva Jeho slnku vychádzať nad zlých i dobrých a On posiela svoj dážď na spravodlivých i nespravodlivých.  Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Veď to robia aj vyberači daní, či nie? A ak pozdravujete iba svojich Bratov v Kristovi, čo zvláštne robíte? Nerobia to dokonca aj Pohania? Buďte preto dokonalí, ako je dokonalý váš Otec v Nebesiach.

Táto myšlienka vedie Šalamúna ku komentovaniu situácie vo verši 10, ktorá, zdá sa, odráža paradox skúmaný v polovici kapitoly 7. Skutočnosti, dejúce sa v spoločnosti nie vždy zodpovedajú vzorcom, ktoré očakávame, že budú správne a spravodlivé. Bezbožní sú niekedy požehnaní dlhým, pohodlným životom a bohatstvom a sú v meste uznávaní ako dobrodinci – a väčšina sa až do svojho večného odsúdenia nedozvie prečo. Naproti tomu, so spravodlivými sa zaobchádza nespravodlivo a trpia pod mocnými bezbožníkmi, ktorí nad nimi vládnu. Ale aj ich utrpenie je bezvýznamné, ak odmietnu Božiu náuku ako priviesť Jeho moc do ich situácie. Prenasledovatelia silnejú vo svojej nenávisti, zatiaľ čo spravodliví sú podľa odhadov ostatných tlačení stále nižšie, ale vďaka Kristovej obete na kríži, ani to nie je dôvod na paniku, ani strach medzi spravodlivými.

Aj sám Šalamún nám pripomína, že nakoniec vždy dôjde k momentu, keď dôjde k obratu v odplate a odmene. Tieto zvraty sa v každom národe nepochybne dejú práve v tomto období. Krutí, prenasledujúci hriešnici sú oslavovaní a odmeňovaní, zatiaľ čo tí, ktorí praktizujú Božiu cestu, sú prenasledovaní súdmi uväznením a vysokými pokutami a ich reputácia je zničená iba preto, že sa pevne držia poslušnosti Božiemu Zákonu. Niet divu, že Šalamún vyhlasuje tieto nespravodlivosti za márnosť a ničotu. Táto situácia neprinesie dobré výsledky. Šalamún potvrdzuje, že keďže riadiace orgány nevykonávajú právomoci svojho úradu, majú tendenciu podporovať rast ich intenzity a počtu neprávostí páchaných zločincami:

Kaz 8,11: Pretože rozsudok proti zlému skutku nie je vykonaný rýchlo, preto je srdce synov Adama upriamené v nich, aby konalo zlo.

Táto škaredá pravda odhaľuje skazenosť ľudského srdca. Keby boli zlé skutky rýchlo potrestané, ľudská skazená prirodzenosť by bola do istej miery zadržiavaná strachom z následkov. Realita je však taká, že pretože spravodlivosť je z nášho pohľadu často tak “bolestne pomalá”, zdá sa, že ľuďom prejde takmer všetko, dokonca aj vražda. Ľudská povaha horlivo a hlúpo sleduje cestu najmenšieho odporu. Ak sa porušovanie zákona netrestá, rýchlo sa zvýši jeho počet a intenzita.

Prežívame presne takú dobu. Ľudia vidia, že Boh (ešte) nezasiahol, aby zastavil tieto nespravodlivosti, a tak väčšina zneužíva Jeho zhovievavosť. Ako by sme sa na to mali pozerať? Musíme na Jeho “meškanie” pozerať pozitívne – ako na dar milosti – ktorý nám dáva viac času na pokánie, prekonávanie seba samých a rast. Navyše, kto vie, koľko ďalších duší privedie Boh k pokániu tým, že “mešká”?

Boh v Ex 34:6 jasne hovorí, že „je pomalý k hnevu a oplýva vytrvalou láskou“. Na zlobu dnešnej doby musíme odpovedať tým, že sa pevne držíme svojej viery v láskavú Múdrosť, ktorou Ježiš je a ktorou vždy postupuje. Pavol píše v

Rim 2:4: Alebo nedbáš (zmýšľaš ľahkovážne) na bohatstvo Jeho štedrosti, Jeho láskavosti a zhovievavosti, že je “pomalý do hnevu, zhovievavý” a Jeho trpezlivosti, bez ohľadu na fakt, že Božia Láskavosť ťa má viesť k pokániu?

Neobrátený človek vždy zneužíva Božiu trpezlivosť tým, že ju robí výhovorkou pre svoju nemorálnosť. Posmievačov je medzi tými, ktorí Boha nepoznajú, vždy neúrekom (2Pt 3:4). Niet pochýb o tom, že bezbožní chcú, aby sa „dobré časy“ pre nich stále vracali. Avšak počnúc veršom 12 nás Boh ubezpečuje, že skutočne dôjde k definitívnemu napraveniu všetkých neprávostí, prítomných v tomto svete. Aj vo 10. verši to naznačuje a vyhlasuje, že prosperujúci a verejne uznávaný bezbožník bude pochovaný a potom zabudnutý. Reputácia bezbožných je (už je) spolu s ich telami pohltená v hrobe a zabudnutá – tento koniec im už bol pripravený a ak nezačnú robiť pokánie, naozaj mu nevyhnú. Potom budú trpieť v hanbe podsvetia, vystavení ako zver pre výstrahu svätým (Iz 66:24).

V nasledujúcich veršoch nás dôrazne ubezpečuje, že spravodliví, hoci niekedy zhrešia, budú mať svoje dni predĺžené, čo je náznak večného života:

Kaz 8,12-13: Aj keď hriešnik stokrát pácha zlo a jeho dni sa predĺžia, určite viem, že sa bude dariť tým, čo sa boja Boha: takým, čo majú bázeň pred Pánom; Ale s bezbožníkom to dobre nebude, ani jeho dni, ktoré sú ako tieň, sa nepredĺžia; pretože nemá bázeň pred Bohom.

Ale pre hriešnika, ktorý sa nebojí Boha, je budúcnosť pochmúrna ako tieň, ktorý zmizne v okamihu, keď zmizne svetlo. Spravodlivosť bude privedená. Zlým sa nedá závidieť. A niet im ani čo. To čo máme robiť my, Kresťania, je konať skutky Lásky – Božie skutky.

Pretože len dokonalá, Božia láska v nás vyháňa strach a oslobodzuje tých, ktorých tento spútaval. Preto nemlč, ale o to viac privádzaj k Spáse čo najväčší počet duší, lebo ak budeme my, Kresťania mlčať, bude kričať násilie.

To, čo máme kričať, sa dozvieš v kurze Spása.