Ako človeče zmýšľaš, Taký si

Rim 10,1-3: Bratia v Kristovi, veľká túžba môjho srdca a modlitba k Bohu je za spásu Izraela. Veď im môžem dosvedčiť, že horlia za Boha, ale nie podľa spasiteľného porozumenia a poznania. Lebo nemajúc spasiteľné poznanie Božej spravodlivosti a usilujúc sa postaviť svoju vlastnú (sebestačnú) spravodlivosť, nepodriadili sa Božej spravodlivosti

Všetci vieme, že hriech je hriech. Bodka. Je to porušenie Zákona svätého Boha. Hriech je bezprávie. Boh nikde v Písme nehovorí: „Tento hriech je ľahký a tento ťažký“. Hriech bude vždy porušením Zákona. „Mzdou za hriech je smrť“. Vieš, o čo tu ide? Vieš o čom v prípade mnohých, ktorí samých seba nazývajú “veriaci kresťania”, svedčím?

Ide o to, že tí z nás, ktorí svoj hriech vedome zakrývajú, alebo bezočivo ospravedlňujú “úvahami nad tým, či je ťažký, alebo ľahký”, alebo k tým, ktorí ho ospravedlňujú vyhováraním sa spôsobom “ja to tak nevidím, nemyslím, neuvážil som, pomýlil som sa, zle som sa vyjadril”  atď., či predkladajú hocakú inú výhovorku, to sú tí, ktorí sa kajať nikdy nebudú. Vidíš dobre a ver mi, je to pravda, ktorú pozorujem už dlhé roky u mnohých “veriacich”. Ovocie, ktoré ich nekajúcnosť už nesie, je naozaj hrôzostrašné.

Ako to môžem povedať? Zo skúsenosti. A prečo sa kajať nebudú? Ako je toto možné?

Lebo, brat sestra, ak sa ťa to týka, Pánovo Slovo je svätá pravda: Ako človek zmýšľa v duši, taký je. (Prís 23:7) A aby sa zmenil, musí umrieť tejto starej skazenosti svojej duše v pokání, t.j. premenou zmýšľania.

Ak si sa tu našiel, vedz, že nepretržitá povaha týchto bezočivých neprávostí v tvojej mysli, to jest duši, silne naznačuje, že sa z nich kajať nebudeš, lebo sa ani nechceš. Ak by si sa kajať chcel, už by si to robil, či nie? Človek, ktorý hriech nie vyznáva, ale ospravedlňuje, alebo sa z neho vyhovára, alebo ho ide “vysvetliť”, to je ten, kto sa hriechu zbaviť naozaj nechce, ani seba zmeniť nechce a preto nič ani nemení. Už aj reč takých ľudí naozaj usvedčuje z nevôle kajať sa. Veď preto svoj hriech NIE vyznávajú Bohu, ale bezbožne a bezočivo ospravedlňujú a vyhovárajú sa z neho, robia z ohavnosti “dobrý úmysel”, len aby sa z neho nemuseli kajať. Radšej ho v sebe udržiavajú, bránia hriech a výhovorkami ho vyhlasujú za dobrý. Takéto správanie je zvrátená bezbožnosť. Je to prekliate zmýšľanie, ktoré nenávidí Pravdu a bráni hriech.

Preto DNES, keď počuješ Jeho hlas, prehliadni si svoje srdce a NESEJ DO TŔNIA, aby Pán neprišiel a neudrel ťa kliatbou!