Ako sa vyhnúť kliatbe

Ak je odpoveďou hoc len na jedinú otázku “áno”, potom je potrebné, človek zatiahol na hlbinu a spoznal, aj priznal sa k pravde o sebe samom. Ľudia totiž často zlo a kliatby na seba priťahujú sami. Zvlášť tí, ktorí sú na seba príliš “lakomí” a “chamtiví na zlo”. Majú sa príliš radi, sú egocentrickí a neznesú vo svojom živote ani len najmenší tieň negatívneho. Väčšinou sú takíto, na reči aj na seba precitlivelí ľudia, slepí voči vlastným nedostatkom, ale aj netolerantní, až neznášanliví voči aj tým najmenším nedostatkom iných. Nenávidieť a neznášať blížneho, ktorý je rovnako nedokonalým ako ja, nenávisťou je. Len sa k nej väčšinou človek nechce priznať. A vieme, že druhé najväčšie prikázanie:

Milovať budeš svojho blížneho, ako seba samého,

je protikladom takejto nenávisti a neznášanlivosti. Písmo to hovorí takto:

Kaz 7,20-22: Lebo niet na svete spravodlivého, ktorý koná dobré a nehreší. Nedbaj na všetky vyslovené slová; aby si nemusel počuť, ako ťa tvoj sluha preklína; Lebo častokrát aj tvoje srdce vie, že ty sám si potupne hovoril o iných.

„Iných“ tu znamená inú osobu; mohlo by to dokonca odkazovať na cudzinca. To, čo nám Šalamún v tejto časti dáva (verše 15-29), je rada pre vyvážený život. Verš 20 ukazuje, že nikto na zemi neustále nerobí to, čo je správne, a nikdy neurobí chybu. Taký je aj charakter spravodlivého človeka, že robí dobro, aj keď aj on sa pomýli, alebo niečo opomenie, či pokazí. Aj on je niekedy slabý a padne.

Potom sa 21. verš začína slovom „tiež“, čo znamená „navyše“, „takisto“, „rovnakým spôsobom“ a „navyše“, čo naznačuje, že verše 21 – 22 pokračujú v myšlienkach na 20. verš. Takmer v každej situácii je zahrnutý hriech. Buď sme zhrešili my, alebo iní zhrešili proti nám – alebo oboje. Šalamún nám odporúča, aby sme nevenovali pozornosť a nebrali si na srdce všetko, čo ľudia hovoria, aj keď počujeme, ako nás napr.zamestnanec alebo niekto, zverený do našej autority, uráža – pretože vieme, že aj my sme mnohokrát urazili iných ľudí.

Pochopenie slova „kliatba/ prekliatie“ je tu dôležité. Neznamená to „privolať alebo priviesť zlo alebo nešťastie na“ alebo „zatratiť“. V tomto verši je koreňom výrazu kliatba, hebrejské slovo qalal, čo znamená „urobiť ľahkým-zľahčovať, malicherným, pohŕdať, hanobiť“. Slovenský výraz kliatba, znamená „urobiť menším, ponížiť“, „znížiť množstvo, hodnotu, stupeň alebo intenzitu“, „poraziť“ a dokonca „zbaviť niečoho/ vyvlastniť“.

Tieto verše neuvádzajú konkrétne príklady toho, čo mohlo byť povedané. Možno to bola hanobiaca poznámka, neoprávnený komentár, hrozba v hneve, vtip na účet toho druhého alebo úmyselné nepravdy. To, čo bolo povedané, je v konečnom dôsledku nedôležité. Dôležité je, že ak na to človek reaguje, potom je problém v ňom samom a je ním už spomínaná nenávisť. A ako píše apoštol Ján:

1Jn 4,20: Ak niekto povie: Milujem Boha, a nenávidí svojho Brata v Kristovi, je luhár. Lebo kto nemiluje Brata v Kristovi, ktorého videl, nemôže milovať Boha, ktorého nevidel.

Aj tu si každý volí sám, kto v ňom bude prebývať: Božia láska – Duch Svätý, alebo Satan a jeho nenávisť a lož. Oboje je nemožné. Človek je tak volaný priznať a zrieknuť sa svojej skrytej nenávisti, aby mohol žiť vo svetle pravdy, pokoja a lásky. Ak nebude robiť pokánie, pre svoju nenávisť zahynie.

Keď vidíme, že je to tak, že nedokonalosť navštevuje aj najlepších z ľudí, žiaden človek nie je vždy iba múdry, a že aj z neho niekedy vypadnú hlúpe slová a nestrážené výrazy, je lepšie si také reči nevšimnúť; také reči by nemali byť prísne sledované a podrobne vyšetrované, pretože sú márne. Človek by nemal počúvať všetko, čo sa hovorí o ňom alebo o druhých; nemal by sa zvedavo pýtať, čo o ňom ľudia hovoria; a to, čo sám počuje, by si nemal všímať; často je najlepšie nechať to prejsť a viac to nespomínať; predstierať, alebo robiť, akoby si to nepočul; často krát opakovanie veci, alebo preberanie hovorených slov, nasleduje množstvo problémov a neplechy. To takto na seba človek priťahuje kliatbu hriechov sám. A takto mnohí žijú v kliatbe iba preto, že ju na seba pritiahli opakovaním nerozumných, lživých a hriešnych rečí iných (politikov, vedcov, hviezd showbusinessu, rodičov, či blížnych atď.). Keby opakovali Božie Slová, žili by v hojnosti požehnania, Ako hovorí Písmo:

Ž 109,17: Ako rád nadával, tak to na neho prišlo; ako sa netešil z požehnania, tak ďaleko bolo od neho.

Ak je človeku v živote zle, ak žije kliatbu, nie požehnania, mal by sa najprv pozrieť na to, čo do svojho vnútra púšťa, aj čo z neho vychádza. Tvárou v tvár provokácii, či pokušeniu, sa skutočná kvalita nášho sebaovládania prejavuje v našej schopnosti brať ich trpezlivo s toleranciou a znášanlivosťou. Napríklad takto: “Hovor si čo chceš, človeče, a mne nech sa stane podľa Božieho Slova.” Trpezlivý a znášanlivý človek nie je rýchly do odpovede, ani pobúrenej reakcie, ani pohotový potrestať toho, kto ho urazil, pobúril alebo mu ublížil.