Budúce povolanie

Ak by bol vesmír hlúpou, chladnou náhodou a život nezmyselnou náhodnou nehodou prírody, potom sme my a všetko, čo existuje, väzňami našej minulosti. Nič nemá zmysel, pretože nič nepotrebuje mať zmysel. Nič sa nezlepšuje, pretože nič nikam nevedie. Naopak, všetko je entropia a rozklad.

Ale v skutočnosti v tomto stvorení dýcha hlboká inteligencia. A čo je inteligencia, ak nie prostriedok, pomocou ktorého je súčasnosť poháňaná určením, ktoré leží v budúcnosti?

Je to cieľ života, ktorému patrí každá duša a ku ktorému celý vesmír neúprosne prúdi ako mohutná rieka smerujúca z hôr do mora.

Z našej perspektívy uväznenej v čase, len veľmi zriedka zahliadneme tento cieľ, ako sa v každom okamihu blíži. Je to koniec koncov cieľ, úplne nad rámec všetkého, čo si naša myseľ dokáže predstaviť. A tak je aj cesta doň nad naše chápanie.

Ale akonáhle je cieľ dosiahnutý, všetka bolesť a boj každého života sa premení, objaviac svoj božský význam. Konečne uvidíme, ako bol každý krok na ceste ďalším veľkým skokom vpred, ďalším rozvojom božskej múdrosti a všetko bola sladkosť, všetko bolo dobré, to konečné dobro.