Budúce volanie

Ak by bol vesmír hlúpou, chladnou náhodou a život nezmyselnou, náhodnou náhodou prírody, potom ty a ja a všetci, čo existujú, sme väzňami našej minulosti. Nič nedáva zmysel, pretože nič nemusí dávať zmysel. Nič sa nezlepšuje, pretože nič nikam nejde. Naopak, všetko je entropia a úpadok.

Ale v skutočnosti v tomto stvorení dýcha hlboká inteligencia. A čo je inteligencia, ak nie prostriedok, ktorým je súčasnosť poháňaná Božím plánom, ktorý leží v budúcnosti?

Je to zmysel, ktorému patrí každá duša a ku ktorému neúprosne plynie celý vesmír, ako mohutná rieka smerujúca z hôr k moru.

Z našej perspektívy uväznenej v čase veľmi zriedkavo zahliadneme tento osud, keď sa blíži v každom okamihu. Koniec koncov, je to budúcnosť úplne za hranicami všetkého, čo si naša myseľ dokáže predstaviť. A tak aj cesta presahuje naše chápanie.

Ale akonáhle sa budúcnosť dosiahne, všetka bolesť a boj každého života bude premenená, keď objaví svoj boží význam. Konečne uvidíme, že každý krok na ceste bol ďalším veľkým skokom vpred, ďalším rozvinutím Božej múdrosti a všetko bola sladkosť, všetko bolo dobré, konečné dobro.