Čeliť pokušeniu

Gn 39:9: Jozef povedal Putifárovej manželke: „Ako som mohol spáchať takú veľkú krivdu a ešte k tomu zhrešiť pred Bohom?

Ako sluha bol Jozef zjavne vydaný na milosť manželke svojho pána. Putifarova manželka zastrašovala Jozefa všetkými možnými hrozbami, vrátane smrti, ak sa nepodvolí jej zvádzaniu.

Potom však Jozef pred sebou uvidel obraz tváre svojho otca Jakuba, z čoho pochopil, že je povinný odolávať jej pokušeniam. Jakubova tvár pripomenula Jozefovi, že naše individuálne hriechy nie sú len našimi osobnými záležitosťami, pre ktoré môžu existovať zmierňujúce racionalizácie; ovplyvňujú morálnu rovnováhu celej reality.

Keď sme konfrontovaní s pokušením, je lákavé presvedčiť samých seba, že sa o ňom nikto nedozvie, že je technicky opodstatnené, že podľahnúť mu je len dočasný neúspech a že sa neskôr môžeme kajať atď.

V takýchto chvíľach si my DNES musíme „predstaviť obraz Ježiša“, to znamená, že naše činy nie sú len izolovanými skutkami jednotlivcov v izolovaných časoch a na izolovaných miestach. Naše skutky majú kozmické dôsledky; môžu ublížiť alebo liečiť celý svet.