Či jete, pijete, či čokoľvek iné robíte ….

29 OKTÓBRA 2021
Dnes som bola inšpirovaná mojou sestrou v Kristovi. Napísala mi: “Telesnému človeku by pomohlo, keby Ježišova matka pred Vianocami piekla a zdobila medovniky a niektory z Evanjelistov by to ráčil zaznamenať. Mnohé by to uľahčilo.”  Neide o Vianoce, tie sú pohanský sviatok. Ide o kontext v zmysle: ak máme všetko robiť na Božiu slávu, dajú sa aj medovníky maľovať na Božiu slávu? A kedy tomu tak nie je?

Na túto tému sme včera – a vo svetle viery – debatovali s ďalšími, v Krista veriacimi dušami. Zaznelo mnoho názorov, aj emocionálnych výhovoriek pre hriech. Ako to teda je? Hovorí Boh v Písme aj o takej “malichernej” veci, ako je zdobenie medovníkov?

Budeš sa možno čudovať, ale áno. Iste, nenájdeš to pod červeným nadpisom: “Vianočné pečenie”, ani v medovníkom venovanej knihe Písma. Ale o podstate a zmysle jedla ako Božieho stvorenia, Božieho požehnania a jeho Bohom daného zmyslu, sa dočítaš v Biblii úplne všade, vo všetkých farbách, formách, vzoroch, návodoch na prípravu, a to tak v telesnom, ako aj duchovnom význame. Ak ťa to skutočne zaujíma, pomôže ti aj náš kurz Úžasné Duchovné Dozrievanie.

Nebudem nikoho napínať a hneď stručne a jasne vysvetlím dekorácu medovníkov vo svetle viery, t.j.vo svetle Božieho učenia a prikázaní o jedle. Začnem otázkou?

Môžme ignorovať Boží Zákon a Jeho náuku a prikázania o jedle a učiť naše deti, či vnúčatá, že jedlo nie je hračka a preto z tekvice nestrúhame žiadne strašidlá, ani svietniky a zároveň vyhovieť žiadosti nerozumných pre tzv.“aktivity s deťmi,” ktoré sú vo svojej podstate hriešne, lebo neberú ohľad na Boha a robiť z medovníkov – lebo o nich sme začali – omaľovánku?

Áno, omaľovánku. Prečo omaľovánku? Lebo je úplne v poriadku, teda nie je hriechom, keď so svojou dcérkou, či vnučkou pečiem koláče, rozumej JEDLO a tradíciou rodiny pri ich príprave je glazúra na nich. Každá rodina má svoje tradičné recepty, či postupy prípravy jedla a to je v poriadku (hovorím tu o tradíciach a spôsoboch prípravy, nie o všetkých surovinách). Takto celou prípravou, každým postupom, vediem dieťa k náuke prípravy jedla, aj zručnosti pripravovať ho a to je správne aj žiadúce.

Ale čosi úplne iné a teda je hriechom, keď dušu dieťaťa, či iného zabíjam hriechom mojej nerozumnosti, modlárstva a plytvania jedlom, ak si kúpim nezdobené medovníky od iného, s jasným ÚMYSLOM použiť ich ako základ pre “aktivtu”, čo v skutočnsoti nie je iné, než hranie sa detí – a teda ako omaľovánku.

Nech kto číta, pochopí:  Hotový, upečený a predaný, či odovzdaný koláč je JEDLO, nie omaľovanka. A hriechom nie je ani kúpa hotového korpusu, čo je POLOTOVAR na tortu. Ale na hriechu umyselného zneužitia jedla na hračku nič nemení ani výhovorka, že “deti to potom aj tak zjedia”. Neklam seba samého pred Božou tvárou – nezjedia. Všímaj si dobre deti, keď sa takto s jedlom hrajú, že ho potom, čo sa dohralo, žiadne jesť nechce. A aj neskôr deti rozlišujú a jedia len tie “pekné”.

Uvedom si, Boží človeče, že v prípade, ak napr. žiadam nemaľované perníky od jeho výrobcu z dôvodu, že mám v úmysle ich deťom ako omaľovánku poskytnúť, bezbožne (bez akejkoľvek snahy a úvahy o Bohu a Jeho prikázaniach o mojom správaní sa) mením podstatu toho, čo idem prijať a zneužiť  na hranie s deťmi.
Toto je hriech č.1 – nekajúcna duša, ktorá porušuje 1.prikázanie a tým celý Zákon, lebo vôbec nemyslí na Boha, len na svoju telesnú žiadostivosť. A jej skazenosť sa prejavuje zneužívaním požehnania na iné, než na čo Boh jedlo dal a požehnal.

Hriech č.2. Je v tom, že ak takúto vec žiadam od iného, som nástrojom Zlého pre zvod blížneho do hriechu, skrze jeho pokušenie, aby sa podieľal na mojej hriešnej žiadostivosti (viď hriech č.1). V prípade, že ten človek Ducha Svätého nemá a môj hriech nevidí a preto nerozlíši, a Bože chráň mojej hriešnej žiadosti vyhovie, potom som jeho dušu doslova zabil, lebo to ja som ju zviedol. Ale zabil som aj svoju dušu, lebo Písmo jasne učí: Duša, ktorá hreší, tá zomrie. (Ez 18:4)

Hriech č.3 je v pohoršení, či pohoršovaní maličkých. Ak toto učíme robiť naše deti, beda nám! Ak si nielen rodič, ale aj učiteľ, či družinár, dobre si uvedom, o čom tu hovoríme. Lebo Ježiš nevravel zo srandy, že beda tým, čo pohoršujú, rozumej: kazia prekrúcaním Evanjelia Vykúpenia vieru maličkých v Neho. Takému by bolo lepšie – hovorí Ježiš sám – keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora. To isté platí, ak deti učíme uctievať medovníkové domčeky a iné koláče v celofáne a nezriedka aj vo vitríne, ako ozdobu.

Toto je, drahý veriaci v Krista, pohľad na zdobenie medovníkov vo viere v Krista a Jeho Evanjelium Vykúpenia. Jedlo je Božím požehnaním a nástrojom udržania nás pri živote s cieľom umožniť a pomôcť nám slúžiť Bohu. Ak tvrdím, že som Kresťan, teda Kristov, mám aj sám žiť tak, ako žil Kristus. Vidíš Ježiša vôbec niekde v Písme zháňať jedlo ako hračku, alebo jedlo ako hračku používať, alebo ním plytvať? Nie, nevdidíš. A teraz vieš, prečo.

Takto máme hľadieť na jedlo, ktoré nám Boh dáva ako posilu pre plnenie služby Bohu, nie na bezduché pohoršovanie detí, ktoré hriešni nazývajú “aktivity”. Deti majú na kreslenie farbičky a papier, jedlo tu nemá čo hľadať.

Opakujem: Ak je zdobenie koláčov súčasťou celého procesu – a zdôrazňujem prípravy jedla – a dekorácia glazúrou je záverečným krokom tejto prípravy, je to v poriadku, lebo tým nijako nemením pôvodný zámer Boha s jedlom. Ak je však dôvodom bezduchá zábava iného, je to hriech nekajúcej duše, ktorá nepozná ani svojho Boha, ani Jeho náuku o stvorení a preto si neváži ani Ním zabezpečené živiny pre svoje telo, čoby nástroj pre službu Bohu.

Ukončím slovami apoštola Pavla: A preto moji milovaní, či jete, či pijete, či čokoľvek iné robíte (aj keď koláče zdobíte), VŠETKO robte na Božiu slávu!

Najnovšie príspevky