Čo Nás Učí Potopa

Boh si preto vybral Noeho, aby prežil potopu a po jej následkoch znovu osídlil svet.

Gn 6:13: Boh povedal Noemu: “Rozhodol som sa skoncovať so všetkým telom.”

Boh nepriviedol potopu, pretože si zrazu uvedomil, že stvorením sveta urobil chybu. Predpotopná a popotopná realita boli skôr nevyhnutnými etapami vo vývoji sveta, etapami, ktoré sa odrážajú v živote každého jednotlivca.

Pred potopou bola realita uzavretá do neodolateľných síl príčiny a následku. Každá dobrá voľba natrvalo posilnila dobro; každá zlá voľba natrvalo posilnila zlo.

Potopa zjemnila realitu zavedením príležitosti na pokánie. Keď teda Noe vyšiel z korábu, uvidel nie zničenú postapokalyptickú skazu, ale nový, svieži svet, plný prísľubov a oslobodený od okov minulosti.

Aj v našom vlastnom živote si môžeme mylne myslieť, že sme nevyhnutne uzavretí do osudu, ktorý nám diktuje naša dedičnosť, výchova alebo naše vlastné predchádzajúce chyby. Kvôli potope je pravdou presný opak: nikdy nie je neskoro.

Boh vždy čaká, že nás privíta späť s otvorenou náručou, aby sme mohli začať odznova. Pokánie, podobne ako potopa, nám umožňuje premeniť akúkoľvek náročnú situáciu alebo turbulentnú fázu nášho života na prostriedok, ktorý nás očistí, zušľachťuje a pripraví na to, aby sme pokračovali s väčšou vierou a silou.

Pred nami je ďalšia potopa sveta. Hlúpi sa utopia ako tí pred nimi. Iba múdri prijmú poučenie z tej Noemovej a spravia si koráb presne ako on.