Čo Znamená Byť Znovuzrodený?

22 JANUÁRA 2023

Výraz „znovuzrodený“ je jednou z najpoužívanejších fráz medzi súčasnými kresťanmi. Napriek tomu, ak sa spýtali, čo znamená termín znovuzrodený, väčšina členov cirkvi nevedela poskytnúť jasné vysvetlenie. Dôležitosť tejto témy sa ukazuje v tom, čo Ježiš povedal: „Ak sa niekto nenarodí znovu, nemôže vidieť Božie Kráľovstvo“ (Jn 3:3). Ježiš hovorí, že znovuzrodenie znamená byť spasený. Znovuzrodenie je plán spásy, ktorý vytvoril Ježiš na Golgote. Je nevyhnutné, aby sme pochopili, čo sa vyžaduje, aby sme sa znovuzrodili!

Všetci sa zhodujú v tom, že keď Ježiš išiel na kríž, priniesol prostriedky spásy pre každého, kto to prijme. Čo sa však skutočne stalo na Kalvárii? Čo to pre mňa môže urobiť? Ako akceptujem to, čo sa tam stalo v mojom osobnom živote?

Udalosť na Kalvárii bola druhým krokom k zavŕšeniu Kristovho diela: smrť, pohreb a vzkriesenie (1Kor 15:1-4). Je veľmi ľahké vidieť, že tieto tri kroky tvoria akt znovuzrodenia, o ktorom hovoril Ježiš (Jn 3:1-5); zomrieť, byť pochovaný a znovu vstať – to znamená znovu sa narodiť. Vidíme teda, že Ježiš nám svojou smrťou, pohrebom a zmŕtvychvstaním kúpil plán znovuzrodenia, o ktorom hovorí Jn 3:3, vďaka čomu dostaneme spasenie.

Skutočnosť, že Ježiš pre nás kúpil plán spasenia, je tá najväčšia správa, akú kedy svet dostal. Musíme pochopiť, že nielenže bolo potrebné, aby Ježiš niečo urobil, ale je tiež absolútne nevyhnutné, aby sme konali podľa toho, čo urobil. Ježiš povedal Nikodémovi: „Musíte sa znovu narodiť“ (Jn 3:7).

Teraz je úžasné, že Nikodém bol náboženským vodcom svojej doby; no nemal ani poňatia o tom, čo to znamená znovuzrodiť sa! Zisťujeme, že to isté platí aj v dobe, v ktorej žijeme. Mnoho mužov a žien, ktorí zastávajú pozície duchovných vodcov v našom svete, nemajú v skutočnosti žiadne pochopenie pre skúsenosť znvuzrodenia. Nikodém sa pýtal Ježiša v Jn 3:4: „Ako sa môže človek narodiť, keď je starý? môže druhýkrát vojsť do lona svojej matky a narodiť sa?”

Ježiš odpovedal: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho Kráľovstva.” Ježiš vôbec nehovoril o opätovnom narodení sa zo ženy. Druhé narodenie je duchovným narodením.

Všimnite si, že Ježiš povedal, že bez znovuzrodenia nemôžeme vidieť ani vojsť do Božieho Kráľovstva. Inými slovami, nemôžeme byť spasení. V deň Sviatku Žatvy, keď Peter kázal prvé posolstvo po Golgote, muži zvolali: “Čo máme robiť?”

„Potom im Peter povedal: Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť ponorením v Mene Ježiša Krista na odpustenie hriechov a dostanete dar Ducha Svätého“ (Sk 2:38). Peter im dával plán spásy: pokánie, krst a naplnenie Duchom Svätým. Ak sa znovuzrodiť má byť spasený, Peter s nimi evidentne hovoril o spasení.

Pamätajte, že spásu tvoria tri kroky: smrť, pohreb a vzkriesenie. Spôsob, ako prijať Kalváriu v našom individuálnom živote, je prijať Kristovu smrť, pochovanie a vzkriesenie. Nemusíme doslova zomrieť, byť pochovaný a znovu vstať. Ježiš bol naším zástupcom a urobil to za nás.

Všetko, čo musíme urobiť, je prijať to, čo Ježiš urobil tým, že zomrieme hriechu, prijmeme symbolické pochovanie krstom ponorením v Mene Ježiš a duchovne znovu vstaneme prijatím daru Ducha Svätého (nie birmovky, kde dar kupujú ľudia, ale nedáva ho Boh).

Pokánie

Ježišovu smrť prijímame skutkami pokánia, čo je duchovná smrť. Keď človek skutočne činí pokánie, zomiera svojej vlastnej, egoistickej vôli, navždy sa jej zrieka a sľubuje, že od toho momentu bude žiť podľa vôle Ježiša Krista.

Krst

Ježišov pohreb prijímame krstom PONORENÍM (pochovaním) pod hladinu vody, v Jeho Mene (krst falošného kresťanstva krstí BEZ vyslovenia Mena Ježiš, lebo ním sp ľudia prijatí za členov kultum nie Božej rodiny). Rimanom 6:4 hovorí: „Preto sme s Ním pochovaní v krste“. Krst musí byť vykonaný ponorením; lebo človeka nemožno pochovať tak, že po len posypeme trochou hlinou (rozumej pokropíme, či len polejeme troškou vody). Takýto pohreb by sa po niekoľkých dňoch určite ukázal ako nedostatočný! Okrem toho každý krst, o ktorom máme biblický záznam vo Svätom Písme, bol vykonaný ponorením. Postup krstu určuje Biblia, nie organizácia zvaná cirkev, lebo len Kristus, Slovo, ktoré sa bolo svojou prirodzenosťou Bohom a stalo sa telom, a prebývalo medzi nami je najvyššia autorita čo do sa týka náuky Viery.

Naplnenie Duchom Svätým

Nakoniec máme účasť na vzkriesení Ježiša Krista naplnením Duchom Svätým. Toto je nový život, ktorý nám umožňuje žiť tak, ako byskutočný Kresťan žiť mal.

Vidíme teda, že znovuzrodenie znamená duchovne zomrieť – robiť pokánie; symbolicky byť pochovaný – krst; a znovu duchovne povstať – prijať Ducha Svätého. Je nad slnko jasné, že jednotlivec skutočne musí robiť pokánie zo svojich hriechov, byť pokrstený v Mene Ježiša Krista ponorením a skutočne prijať dar Ducha Svätého ( nie retiazku, elektroniku, či bicykel ako náhražku daru Ducha Svätého). V 1Jn 5:8 čítame: „A traja sú, ktorí svedčia na zemi, Duch, voda a krv, a títo traja sa zhodujú v jednom.“ Čo je to jedno, v čom sa duch, voda a krv zhodujú? Nové narodenie predsa! Čo iné?

Krv prikryje naše hriechy pri pokání; vody krstu ich zmyjú, a tak nás očistia, aby Duch skutočne vstúpil do nášho vnptra a života, aby tam prebýval. Keď rímski vojaci vrazili kopiju do Ježišovho boku po jeho smrti, Písmo učí, že vyšla krv a voda (Jn 19:34). Bolo to na očistenie národov. Na odstránenie hriechu je potrebná krv a voda. Krv je čistiaci prostriedok a voda je prostriedok obmytia. Keď sa nádoba umýva na konzervovanie, mydlo A voda sú potrebné na čistenie nádoby, aby sa mohla naplniť dobrým ovocím. Rovnako krv a voda sú potrebné na očistenie ľudskej duše, aby mohla prijať Kristovho Ducha, ktorým je Duch Svätý. Toto učenie potvrdil Peter, keď povedal: „Čiňte pokánie a dajte sa pokrstiť na odpustenie hriechov“ (Sk 2:38). Pokánie a krst sú pre odpustenie hriechov absolútne nevyhnutné!

Pavol učil, že tri kroky Znovuzrodenia sú Evanjeliom, ktoré by sme mali kázať. V 1Kor 15:1-4 nám hovorí: „Okrem toho, bratia, zvestujem vám evanjelium, ktoré som vám hlásal, ktoré ste aj vy prijali a v ktorom stojíte; Čím ste aj vy spasení, ak budete zachovávať v pamäti, čo som vám zvestoval, iba žeby ste nadarmo neuverili. Lebo som vám odovzdal predovšetkým to, čo som aj ja prijal, že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem; A že bol pochovaný a že tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Písem.“ Pavol pokračoval v 2.Sol 1:7-8: „A vy, ktorí sa trápite, odpočívajte s nami, keď sa Pán Ježiš zjaví z neba so svojimi mocnými anjelmi, v plamennom ohni sa pomstí na tých, ktorí nepoznajú Boha a ktorí neposlúchajú Evanjelium nášho Pána Ježiša Krista.” Pavol nám povedal, že Evanjelium je smrť, pohreb a vzkriesenie Krista. Ako môžeme poslúchať smrť, pohreb a vzkriesenie? Ako sme už vysvetlili, poslúchame ho pokáním, krstom a prijatím Ducha Svätého. Všimnite si, že Pán Ježiš sa má zjaviť „v plamennom ohni a pomstí sa tým, ktorí nepoznajú Boha a neposlúchajú Evanjelium“. Je absolútne nevyhnutné, aby každá ľudská bytosť poslúchla Evanjelium tým, že sa znovuzrodí. To preto Ježiš povedal Nikodémovi: „Musíte sa znovu narodiť.” (Jn 3:7)

Aj Stará Zmluva hovorí o pláne znovuzrodenia

Zamyslime sa nad ďalšou biblickou lekciou, ktorá nám bola na túto tému poskytnutá. Biblia nás učí, že veci Starej Smluvy boli predobrazmi a tieňmi vecí, ktoré prídu. Keď kňazi zákona slúžili prinášaním obetí, k ich povinnostiam patrili tri hlavné kroky.

Najprv zabili zviera, ktoré malo byť obetované na medenom oltári. Krv tu bola preliata a zachytená do nádoby na použitie vo Svätom mieste. Mäso zvieraťa mal pohltiť oheň. Toto nás učí prvý krok spásypokánie. Keď robíme pokánie, prinášame svoje telá ako živú obetu a naše hriechy sú prikryté Ježišovou Krvou.

Po preliatí krvi dostali kňazi príkaz umyť sa pri umývadle a očistiť sa vodou, aby sa pripravili na vstup do svätyne. Lavór, okrúhla štruktúra podobná fontáne, bola na dne prekrytá zrkadlom. Keď sa kňaz zohol, aby sa umyl, mohol sa vidieť, aby si mohol byť istý, že je čistý. Keď je jednotlivec pokrstený, mal by sa preskúmať, aby si bol istý, že raz a navždy opúšťa svet.

Vidíme teda, že druhý krok služby Svätostánku nás jasne učí o krste vodou. Krv a voda boli použité na ich očistenie a prípravu na vstup do Svätého miesta, rovnako ako nás krv a voda očisťujú pri príprave na prijatie Svätého do našich životov!

Po očistení kňaz vzal oheň z medeného oltára a vošiel cez závoj do Svätyne. Svätyňa nemala žiadne dvere ani okná, cez ktoré by mohlo prechádzať svetlo. Jediné svetlo by vychádzalo zo zlatých svietnikov. Tieto svietniky pozostávali zo siedmich knôtov napájaných olejom zo siedmich misiek. Knôty bolo treba zapáliť ohňom, ktorý priniesol kňaz z medeného oltára. Zjednotenie oleja a ohňa na svietnikoch na vytvorenie svetla je dokonalým typom Ducha Svätého – ohňa prisľúbeného novozmluvným veriacim (Mt 3:11). Bez svetla Ducha Svätého by sme nemohli vidieť žiť vo Svätom mieste, kde by mal žiť každý Kresťan. Dôkazom, že Kresťan Ducha Svútého prijal, je hovorenie jazykom Ducha Svätého (viď Sk 2).

Boh hovoril o svojom veľkom pláne vykúpenia v Starej Zmluve v predobrazoch a tieňoch; a potom v Novej Zmluve k nám hovoril jasne, aby sme nepochybovali o Jeho vôli! Ešte raz si pripomíname slová z 1Jn 5:8: „Na zemi sú traja, ktorí svedčia, duch, voda a krv; a títo traja sa zhodujú v jednom.” Táto starozmluvná lekcia nám krásne znovu potvrdzuje absolútnu nevyhnutnosť plánu spásy v každom živote znovuzrodeného!

Najčastejšie bludy a mylné náuky spásy

Verte v Pána Ježiša Krista

Skutky 16:30-31 hovoria takto: „Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený? A oni povedali: Ver v Pána Ježiša Krista a budeš spasený ty i tvoj dom”. Mnohí prijali tento text, aby učili, že všetko, čo sa vyžaduje na spasenie, je veriť, že Ježiš Kristus je Spasiteľ sveta; a od tohto bodu je jednotlivec spasený. Nekážu mu žiť pokánie, ani prijať Ježišov krst ponorením v Jeho mene, ani prijať dar Ducha svätého. Ale to je prinajmenšom tragické nepochopenie Kristovho príkazu BYŤ ZNOVUZRODENÝ! Je určite pravda, že jednotlivec musí veriť, že Ježiš je Spasiteľ, aby mohol byť spasený. Avšak Pavol, ktorý povedal tieto slová v Skutkoch 16, pokračuje v učení o spáse aj v Rimanom 10:13-15.

Zamyslime sa nad textom: „Lebo každý, kto bude vzývať meno Pánovo, bude spasený. Ako teda budú vzývať toho, o ktorom nepočuli? a ako budú počuť bez kazateľa? A ako budú kázať, ak nebudú poslaní?”

Ak by sme chceli byť absurdní, mohli by sme použiť tento trinásty verš, aby sme učili, že všetko, čo musí jednotlivec urobiť pre spasenie, je raz zvolať Ježišovo Meno a hotovo: kto tak spravil. dostal spasenie. Ale Pavol nám hovorí, že nemôžu vzývať Toho, v Ktorého neuverili. Okrem toho povedal, že nemôžu veriť v Toho, o Ktorom nepočuli. Nemôžeme len veriť, že Kristus je. Musíme veriť niečomu o Kristovi. Keď Pavol povedal žalárnikovi v Skutkoch 16, aby uveril v Pána Ježiša Krista, pokračoval a hovoril mu Pánovo Slovo (verš 32). Slovo, ktoré Pavol hovoril, bolo zjavne Evanjelium; lebo výsledkom vo verši 33 bolo, že žalárnik a celý jeho dom boli o polnoci pokrstení. Jasne vidíme, že krst ponorením v Mene Ježiš je pre spásu nevyhnutný! Pavol o polnoci zobral všetkých týchto ľudí von a pokrstil ich!

Niektorí by tu namietali, že sme spasení iba vierou. Je pravda, že sme spasení vierou, ale je tiež pravda, že pravá viera vždy vyvoláva SKUTOK zo strany veriaceho. Preštudujme si to v Jakubovi 2:14–22, aby sme si tento bod overili.

„Čo osoží, bratia moji, keď niekto hovorí, že má vieru, a nemá skutky? môže ho viera zachrániť? Ak je brat alebo sestra nahí a chýba im každodenná strava, a niekto z vás im povie: Odíďte v pokoji, buďte zohriati a nasýtení; napriek tomu im nedávate to, čo je potrebné pre telo; čo z toho profituje? Tak aj viera, ak nemá skutky, je mŕtva, keď je sama. Áno, niekto môže povedať: Ty máš vieru a ja mám skutky; ukáž mi svoju vieru bez svojich skutkov a ja ti ukážem svoju vieru svojimi skutkami. Veríš, že je jeden Boh; dobre robíš: aj démoni veria a trasú sa. Ale vieš, márny človek, že viera bez skutkov je mŕtva? Či nebol náš otec Abrahám ospravedlnený zo skutkov, keď obetoval Izáka svojho syna na oltár? Vidíte teda, ako sa viera vykonávala s jeho skutkami a skutkami bola viera dokonalá?”

Keď jednotlivec verí v Pána Ježiša Krista, čomu o Ňom verí? Veria Evanjeliu, ktorým je smrť, pohreb a vzkriesenie (1Kor 15:1-4). Jakub nás učí, že viera bez skutkov je mŕtva, čiže v skutočnosti vierou vôbec nie je. Keď hriešnik počuje pravé Evanjelium a skutočne verí, poslúchne Evanjelium. Jednotlivec poslúcha Kristovu smrť, pochovanie a zmŕtvychvstanie pokáním, krstom v Ježišovom Mene ponorením a naplnením Duchom Svätým, o čom svedčí rozprávanie inými jazykmi. Toto je spása Ježiša Krista! “Vidíš, ako viera pôsobila s jeho skutkami a skutkami sa viera stala dokonalou?” 

Ak máš ešte stále máte problém priznať sa k tomuto učeniu kvôli prvkom, ktoré s tým súvisia, zváž ešte jeden bod. Znovuzrodenie — to jest pokánie, krst a prijatie Ducha Svätého Boh nepovažuje za naše dielo. V Títovi 3:5 nás učia: „Nie zo skutkov spravodlivosti, ktoré sme konali, ale podľa svojho milosrdenstva nás zachránil, obmytím znovuzrodenia a obnovením Duchom Svätým. Tento text nám hovorí, že regenerácia, ktorá sa znovuzrodí, nie je dielom spravodlivých skutkov, ale samotného BOHA.

Na záver tejto záležitosti uvediem známy biblický príklad. Vo veľkom prebudení v Samárii v Skutkoch 8:5–23 si čarodejník menom Šimon vypočul Filipovo kázanie. Uveril a dal sa pokrstiť a pokračoval s Filipom a pozoroval znamenia a zázraky, ktoré sa diali. Mnoho ľudí by povedalo, že keď Šimon uveril, bol spasený. Apoštol Peter však o ňom v Skutkoch 8:23 povedal: „Lebo vidím, že si v žlči horkosti a v putách neprávosti.”

Nie je možné, aby bol niekto v putách, rozumej otroctve neprávosti a zároveň bol spasený; lebo Písmo nám hovorí: „Až keď vás Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní“ (Jn 8:36). Šimon uveril a dal sa pokrstiť, ale neprijal Ducha Svätého; teda nebol znovuzrodený.

Nemôžeme sa polo-zrodiť a prežiť. Pre našu spásu je nevyhnutné celé Kristovo dielo Kalvárie.

Záver zlodeja na kríži 

Mnohí sa pýtali: „Ak musí jednotlivec činiť pokánie, byť pokrstený a prijať Ducha Svätého pre spásu, ako bol zachránený zlodej na kríži s Ježišom? (Lk 23:38-43). Po prvé, v tom čase nebolo možné, aby sa niekto znovuzrodil, pretože plán znovuzrodenia ešte nebol dokončený. Ježiš vtedy ešte nebol mŕtvy, nezomrel, nebol pochovaný a nevstal z mŕtvych. Boh mal vždy plán spasenia pre každú dispenzáciu času – pre každú konkrétnu generáciu istého veku. V Noemových dňoch bolo jediným spôsobom spasenia dostať sa do archy. V Mojžišových dňoch bol jediným plánom dodržiavanie Zákona. V čase Novozmluvnej Cirkevi je jediným spôsobom, ako byť spasený, znovuzrodenie. Ježiš povedal Nikodémovi: „Musíte sa znovu narodiť.”

Záver

Dovoľ nám poukázať na záver tejto štúdie, že  skrze prvotnú cirkev a apoštolov, v ktorých máme vzor nášho učenia a praxe, sme prijali aj konkrétny príklad a spôsob ako byť znovuzrodený. V každom zaznamenanom zázname o obráteniach počas služby apoštolov sú zrejmé tri kroky znovuzrodenia. V Sk 2:38 to bolo pokánie, krst a Duch Svätý. V Sk 8:12, Sk 10:44-48 a Sk 19:1-6 nachádzame skúsenosť znovuzrodenia, ktorá sa od počiatku Kristovej Cirkvi učila, učí a dodnes prijíma. Prečo by sme sa mali odchýliť od tejto praxe, keď máme byť postavení na základe apoštolov a prorokov, pričom hlavným uholným kameňom je samotný Ježiš Kristus?

Nedovoľ ničomu, aby ťa odvrátilo od tejto pravdy: Musíte sa znova narodiť. Ak si tak ešte neurobil, mal by si tak urobiť ešte dnes!

Ďalšie informácie o tejto téme získaš na čísle 0911-330-877. Alebo, ak by si chcel túto tému študovať ďalej, pozri si náš Kurz Spása.