Desiate prikázanie

22 OKTÓBRA 2021
Ľudia, najmä tí, ktorí chcú dosiahnuť zisk, využívajú túžby ľudskej povahy. Pomocou rôznych psychologických trikov presviedčajú verejnosť, aby kupovala produkty, ktoré už zdanlivo majú všetci ostatní.

Chcú, aby sa ľudia, ktorí odmietajú podliehať reklamám a odolávajú opičeniu sa po ostatných, cítili ako zaostalí a primitívni v prípade, že nebudú súťažiť s ostatnými v hone po materializme a bažiť po rovnakých, malicherných a prázdnych veciach, či postavení ako ich susedia.

Niekedy sa zdá byť paradoxom, protirečením, že Boh hovorí, že chce predovšetkým to, aby sa nám darilo a aby sme boli zdraví a hneď za tým dodáva, že „život človeka nespočíva v hojnosti vecí, ktoré vlastní“ (Lk 12:15). A aj keď mnohí starozákonní Boží služobníci boli veľmi bohatí, Boh nám hovorí, a hovorí to zvlášť nám, ľuďom posledných čias, aby sme si “nehromadili poklady na zemi, ale v Nebesiach” (Mt 6:19). Boh teda dovoľuje, aby tento svet produkoval rad trblietavých, žiadúcich vecí, ale zároveň hovorí, že “je lepšie dávať ako dostávať” (Sk 20,35).

Ex 20,17: Nebudeš dychtiť po dome svojho blížneho, nebudeš dychtiť po žene svojho blížneho, ani po jeho sluhovi, ani po jeho slúžke, ani po jeho volovi, ani po jeho somárovi, ani po ničom, čo je tvojho blížneho.

Dt 5,21: Nebudeš dychtiť ani po manželke svojho blížneho, ani po dome svojho blížneho ani po jeho poli, ani jeho sluhovi, ani jeho slúžke, ani volovi, ani oslovi, ani po ničom, čo patrí tvojmu blížnemu.

Tu je „dom“ ekvivalentom domácnosti. Boh vymenúva zostávajúce položky, aby sme jasne pochopili, čo myslí pod pojmom „dom“. V Dt 5:21 je „manželka“ – alebo „žena“, keďže aj žena môže túžiť – presunutá na prvé miesto ako samotná koruna vlastného majetku a „pole“ je tu zahrnuté preto, lebo Synovia Izraela sa mali čoskoro usadiť v Zasľúbenej zemi.

Jeden komentátor Biblie raz povedal, že ak dôjde k dodržaniu tohto prikázania, všetka verejná zločinnosť prestane. Iný povedal, že každý hriech proti blížnemu pramení práve z porušenia tohto prikázania, či už slovom alebo skutkom. Medzi týmito dvoma stavmi v Exode a Deuteronómiu je ukryté sedemnásobné stráženie vlastných záujmov a zjavuje nám základný koncept záujmu, vychádzajúceho z nás samých. V tomto prikázaní totiž vystupujeme z vonkajšieho sveta slova a vstupujeme do tajného miesta, kde všetko dobro a zlo začína, t.j. do nášho vlastného srdca (Mt 15:18-19). Tento náš vnútorný človek určuje náš vlastný osud.

Tak ako ôsme prikázanie, ktoré je paralelné s tretím, je aj desiate prikázanie paralelné s prvým. Postaviac ho vedľa prvého prikázania, môžeme povedať, že desiate prikázanie je druhým najdôležitejším prikázaním. Prečo?

Lebo prvé prikázanie sa zaoberá základmi; posledné motiváciami. Prvé sa zaoberá Skalou vekov – Ježišom Kristom; posledné narastajúcimi vlnami túžby. Prvé je potvrdením božského zdroja morálky; posledné sa zaoberá prameňmi nemravnosti. Prvé znamená, že správne myslenie povedie k správnemu konaniu; posledné nám pripomína, že nesprávne myšlienky povedú vždy k nesprávnym činom.

Posledné prikázanie je medzi desiatimi jedinečné a jeho umiestnenie na poslednom mieste určite nie je náhodné. Zatiaľ čo ostatné prikázania sa týkajú činov, tento sa zaoberá postojmi. Ostatné zakazujú vonkajšie činy, zatiaľ čo toto sa zameriava na vnútorné myšlienky. Ako röntgen zameraný na myseľ sa snaží obmedziť nepokojnú, chamtivú, hrabivú, žiarlivú a závistlivú fontánu ľudského srdca.

Pravdou je, že Božie prikázania nie sú ťažké. Napriek tomu je prvé prikázanie dnes najporušovanejším prikázaním vôbec. Desiate je, čo sa týka dodržania, hneď za ním, pretože jeho porušenie je po Bohom nenávidenej modloslužbe, najrozšírenejším morálnym defektom ľudstva.

Na mieste je dôkladne sa ponoriť do vlastného srdca, rozumej mysle a preskúmať naše vlastné dychtenie a túžby, lebo porušením jediného prikázania porušujeme celý Zákon, t.j. celé Desatoro. Tento morálny defekt bude, v prípade, že ho neodstránime, znamenať našu večnú smrť, lebo Zákon je nezrušiteľný a neomylne sa splní každá čiarka, bodka aj písmeno v Ňom napísané. Pamätaj, pominuteľný človeče, že blažená večnosť nie je pripravená pre tých, ktorí Zákon porušujú, ale iba pre tých, ktorí Zákon dodržiavajú, t.j. pre tých, ktorí Ho žijú.

Ježiš Kristus sa vracia na zem. Ešte pár rokov – možno už ani nie desať – a každé oko Ho uvidí. Vráti sa, aby navždy prevzal, čo Mu právom patrí. A ver mi, nebude ho zaujímať ani čo všetko máš, ani do akých handier sa obliekaš, ani koľko zarábaš, ani koľko si toho a kde odkladáš, či koľko si toho pre svoju rodinu nahonobil, dokonca ani akým úspešným podnikateľom, či politikom si.

Bude Ho zaujímať len to, ako si prijal Jeho Zákon Slobody, plnil Jeho vôľu a koľkým si pomohol prijať Spásu nášho Boha (Ježiša Krista).

Blažený bude Služobník, ktorého Pán pri svojom príchode nájde TAK robiť.

Najnovšie príspevky