Dojčenie vs Starostlivosť

1 JÚNA 2022
Dnes až príliš veľa ľudí a aj v cirkvi hovorí, že za starostlivosť o nich je zodpovedný štát, alebo cirkev. Skrátka ktokoľvek, len nie oni sami. Ale takéto zmýšľanie je sebklam a zjavenie lenivosti.

Kresťan je zodpovedný za poskytovanie starostlivosti tam, kde je to úprimná potreba, ale nie tam, kde núdzu vytvorila lenivosť. Pavol jasne hovorí

2Sol 3:10: Veď aj keď sme boli s vami, zvykli sme vás usmerňovať: že ak niekto nechce pracovať, nech ani neje.

Ježiš vyhlasuje:

Jn 5,17: … Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.

Ježiš je naším vzorom vo všetkom. To isté píše Pavol aj Timotejovi:

1Tim 5:8: Veď kto si nezaobstaráva obživu (príjem, zárobok) na zabezpečenie svojej vlastnej rodiny, a najmä domácich, zaprel Kristovu vieru a je horší ako neveriaci.

Napríklad v USA je dobre rozvinuté sociálne a vládne hnutie, ktoré niektorí komentátori posmešne nazývajú „nannizmus“ – dojčenie. Politickí experti ho označujú aj ako sociálnu starostlivosť „od kolísky až po hrob“. Bohužiaľ, toto dojčenie sa pestuje aj u nás.

Ako “dojčiaci” štát je Kanada pred Amerikou, ale zaostáva za Anglickom, Nemeckom a Francúzskom a ďaleko za škandinávskymi krajinami. Daňové sadzby v Európe sú vysoké práve kvôli mnohým nákladným sociálnym programom, no koreňom rastúcich sociálnych problémov Európy je práve toto dojčenie. Národy ako Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Anglicko, Španielsko a Švédsko majú prirodzenú pôrodnosť pod úrovňou náhrady obyvateľstva a v súčasnosti ich populácia starne do dôchodku. Čo vymysleli ich politici, aby zabezpečili dostatočne veľký daňový základ na podporu ich sociálnych programov? Dokorán otvorili svoje hranice moslimskej imigrácii a výsledky počúvame vo večerných správach.

To poskytuje dôkaz, že pre každú sociálnu akciu existuje rovnaká a opačná reakcia. Dojčenie tiež prispieva k poklesu sebadôvery a osobnej zodpovednosti, keďže sa v USA stáva rozšírenejším. Tento národ bol osídlený a rozvíjaný sebestačnými, sebamotivovanými ľuďmi. Napriek tomu sa dnes zdá, že príliš veľa ľudí stuhlo na mieste, čakajúc na to, čo za nich vláda urobí. Toto je závislosť, ktorú niektorí nazývajú „mentalita blahobytu“. V skutočnosti ide o totálnu, zvrátenú lenivosť, ktorá sa pestuje aj v cirkvi. Ľudia sa naučia fungovať na systéme a nejakým spôsobom sa im darí byť večne na podpore, odmietajúc si prácu vlastnými rukami.

Apropos, vieš, Kresťan, že Ježiš nebol socialista a nezastával názor: bohatým brať a lenivým dávať? V súvislosti s proroctvami posledných čias je toto životne dôležité poznanie.

Ako sa blíži návrat Ježiša Krista, dojčenie a z neho vyplývajúce zníženie sebadôvery a nárast nezodpovednosti naberajú na rýchlosti. Tento jav sa vyskytuje bez ohľadu na formu vlády, pretože ide o problém ľudskej povahy, keďže zahŕňa reguláciu a kontrolu obyvateľstva. Potvrdzuje to ďalší všeobecný princíp:

Moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne.

Verejná nezodpovednosť je viditeľná všade. Napríklad: cesty mnohých miest sú posiate ohorkami cigariet a odpadkami z tisícokfast-foodov bezmyšlienkovite odhodených z okoloidúcich vozidiel. Mentalita je: “Netreba sa však obávať: Vláda platí niekomu za upratovanie odpadu. Ja za to nezodpovedám, oni sa o to postarajú.”

Regulácia spoločnosti je nevyhnutná, ale miesto, kde má začať – a pokiaľ možno aj skončiť – je v našom vlastnom “ja”.

Zodpovední ľudia majú vlastnosť – skutočne cnosť – ktorú nezodpovední nemajú: Záleží im na tom.

Záleží im na tom, čo si Boh myslí. Záleží im na tom, čo si myslia ostatní. Dbajú na krásu a čistotu (svätosť). Záleží im na pokoji a poriadku. Záleží im na zdraví a bezpečnosti ostatných. Takíto ľudia sa budú riadiť sami; nepotrebujú množstvo zbytočných zákonov vydaných kultom, či štátom, aby im povedali, čo majú robiť, pretože ich vzťah s Bohom a starostlivosť o Jeho Kráľovstvo prakticky zaisťuje, že budú robiť správnu vec.

Naučili sa samostatnosti a zodpovednosti. Najlepšie miesto na vštepovanie tejto kvality charakteru je doma a čo najskôr. Keď učíme deti, aby boli zodpovedné, musíme ich začať tým, že im naučíme starať sa o malé veci: o hračky, oblečenie, spálňu, jednoduché práce. Musia sa naučiť starať sa o to, čo si o nich mama a otec myslia, čo ich začína učiť bázni Božej, základu pravej múdrosti (Prís 9:10; pozri Ž 34:11). S posilňovaním ich zmyslu pre zodpovednosť a tým, ako sa učia starať sa o výsledok svojho života, rastie ich túžba uspieť vlastným úsilím, čím sa znižuje pravdepodobnosť, že podľahnú kliatbe a ilúzii našej spoločnosti, ktorou je mentalita blahobytu.

Najnovšie príspevky