Dôležitosť Prípravy

Prís 30,21-23: Pre troje (vecí) je zem znepokojená a pre štyri, ktoré neznesie: Pre otroka, keď kraľuje; pre blázna, keď je plný chleba; Pre nemilovanú ženu, keď je vydatá; a pre slúžku, čo zapudzuje svoju paniu.

Každá z týchto ilustrácií popisuje ľudí nepripravených na svoj nový status. Zo skúsenosti môžeme povedať, že ľudia, nepripravení pre svoju funkciu, úrad nezvládajú, seba ruinujú a takto sú skôr na škodu než  na pomoc. Môžeme si byť však istí, že Boh nedovolí, aby sa niečo také stalo v Jeho Kráľovstve Rodiny. Tí, ktorí sú v ňom už teraz zapísaní pre večnosť, budú pripravení žiť, pracovať a vládnuť na úrovni, ktorú im pridelí. Ich povinnosti budú výzvami, ale oni nebudú frustrovaní z toho, že by im prerastali cez hlavu. Ani ich úrady im nebudú pôsobiť bolesti hlavy. Napriek tomu, že im je daná veľkú moc, budú slúžiť pokorne a pri výkone svojich povinností nebudú prejavovať žiadnu urážlivú, či násilnú autoritu. Budú vyvážení vo všetkých oblastiach života.

Väčšina dynastických vládcov, ako napríklad európski panovníci, tomuto konceptu dobre rozumie. V poslednej dobe publikoval Smithsonian Magazine naozaj dlhý článok o Márii Antoinette. Jej rakúski Habsburskí rodičia ju ju v podstate vydali, keď bola ešte dieťa, a sľúbili ju rodine Bourbonovcov, ktorá vládla vo Francúzsku. Mala sa stať manželkou budúceho kráľa Ľudovíta XVI., v tom čase tiež dosť mladého.

Do roka od tejto dohody vyslali Bourbonovci do Rakúska tútora, ktorý sa stal učiteľom Márie Antoinetty vo Francúzsku, aby sa stala francúzskou kráľovnou. Lektor bol jej takmer stálym spoločníkom, až kým sa Mária nevydala, keď mala pätnásť rokov. Podobné prísne a vyčerpávajúco dôkladné vzdelanie, zažil anglický princ Charles. Od narodenia je trénovaný, aby sedel na anglickom tróne. V istom zmysle, najmä v rokoch svojej mladosti, nemal na seba veľa času.

Keď sa pozrieme na život týchto dvoch panovníkov, mohli by sme si myslieť, že táto prax nefungovala dobre, ale nesmieme zabúdať, že týmto panovníkom chýbala schopnosť Boha disciplinovať svoje ľudské prirodzenosti. Chýbala im Božia výchova.

Boh sa napriek tomu riadi rovnakým princípom prípravy a náš život musí byť venovaný, t.j.zasvätený týmto operáciám. Aj my musíme dodržiavať ten istý základný program, ako ten, stanovený pre princa Charlesa, ale s rozdielom, že naša príprava je zameraná na Božie Kráľovstvo. Tak, ako sa musel princ Charles venovať učeniu všetkých podrobností ohľadom fungovania svojho kráľovstva, aj my sa musíme venovať učeniu spôsobov vlády Božieho Kráľovstva, pretože aj my sa ideme stať kráľmi (Zjv 5:10). Uvedom si, že onedlho tu nebudú žiadni politici, prezidenti, pozemskí králi, bankári, ani žiadna byrokracia. Vládnuť budú Boží Svätí – Cirkev Ježiša Krista – lebo to ona je Božou vládou na zemi. Boh nám preto nedovolí uniknúť týmto povinnostiam.

Ale v skutočnosti – oni sú výsadou kráľov Boha, nie jarmom.