Hľadieť na iných Pozitívne

14 APRÍLA 2021
V minulej časi o negativite sme videli, že biblické malomocenstvo je choroba duše, zvaná negativita. Boh ju odsúdil už na počiatku, keď povedal, že pre ňu vyhubí človeka zo zeme. A videli sme, že iba kňaz bol oprávnený vyhlásiť osobu, odev alebo dom buď za postihnutú malomocenstvom, alebo za čistú. Písmo to hovorí takto:

A kňaz prehliadne ranu, akonáhle sa umyje; a hľa, ak rana nezmenila svoj vzhľad a nerozšírila sa, je nečistý; spáliš to v ohni; či už sa plešatosť (požieranie ranou) rozšírila  spredu alebo zozadu.  Lv 13:55

Boží Zákon osobitne vyžaduje, aby nie lekári, ale kňazi posudzovali prípady malomocenstva – rozumej negativity, pretože sú duchovnými dedičmi prvého kňaza Árona, ktorý sa preslávil podporou bratskej lásky medzi židovským ľudom. Kňazi kvôli svojej láske k svojim židovským spolubratom – pričom dbajú na to, aby nijakým spôsobom nezmenili, ani neporušili zákon Boha – zaistia, čo Zákon práve od nich vyžaduje a to je, aby predtým, ako tak urobia, vyslovili trpiaceho za nečistého. A ak kňazi musia vyhlásiť človeka za nečistého, ​​urobia všetko možné pre to, aby ho potom čo najskôr vyhlásili za čistého. Pre nás to znamená, že keď je náš blížny nečistý, t.j.negatívny, musíme ho najprv v pravde vyhlásiť za nečistého, ale zároveň si musíme uvedomovať, že náš blížny v takom stave zostať nesmie, lebo by bol vyhubený z Božieho ľudu. Preto ho izolujeme, ako kňazi malomocného a po istom čase ho ideme obzrieť, či sa negativita uňho ešte stále prejavuje. Ak nie, vyhlásime ho za čistého.

Inak povedané, keď sa stretneme s niekým, kto sa javí ako postihnutý nejakou negatívnou povahovou vlastnosťou, nemali by sme sa ponáhľať odmietnuť ho. Skôr by sme mali najskôr preskúmať sami seba, aby sme zistili, ako dobre zjavujeme ideály bratskej lásky my sami. Ak nám v tomto ohľade niečo chýba, ak zisíme, že sami nie sme dokonalí v láske k Bohu, ani blížnemu, nemáme právo súdiť ostatných, pretože pravdou v takom prípade je, že to naše vnímanie je skreslené našimi nečistými pocitmi. Každý je teda, vždy, keď mu niečo na inom vadí, povinný predovšetkým skúmať seba samého a zistiť, prečo mu to naozaj vadí. Ak toto skúmanie pred súdom blížneho uprednostníme, predídeme tomu, aby nás diabol použil ako nástroj rozdelenia a sváru v Kristovom tele. Doslova sa tak vyhneme tomu, aby sme sa stali zlomyseľnými sudcami blížnych, a chráň Boh, Bratov v Kristovi. A iba takto sa vyhneme aj nežiadúcim, ale logickým následkom takejto zlomyseľnosti. A tie tu budú.

Pre postihnutých negativitou zasa platí Pánov príkaz pokánia z tejto neprávosti, aby Pán neprišiel a neudrel ich kliatbou. Je dôležité pamätať na fakt, že aj naše zmýšľanie, aj slová, aj skutky dostanú spravodlivú odplatu. A ak sa pozrieme na následky negativity v Pánovom učení, vidíme, že sú ozaj smrteľné a večné.

Učením sa od Árona, ako milovať svojich blížnych bez ohľadu na ich momentálne správanie, odporujeme zlému v jeho pokušení prinútiť nás posudzovať, súdiť a vnášať rozkoly a rozdelenie do Kristovho tela, a premáhame tak aj náš vlastný “egypt”, t.j. bezdôvodnú nenávisť. Len takýmto správaním je možné urýchliť naše skutočné, Mesiášske vykúpenie.

Najnovšie príspevky

Krk

13.05.2022|