Hriech, Kresťan a Bázeň pred Bohom

Istý pohľad nám poskytuje Ježišova výzva v Zjavení 2:11: „Kto zvíťazí, tomu druhá smrť neublíži.“ Už samotné uvedomenie si, že aj smrť je násobná je strašné. Podobne povzbudzuje každú z Cirkví k víťazstvu, rozumej skutočnému pokániu a sebazapieraniu, čím jasne naznačuje, že úspech v rámci Božieho zámeru je s pokáním veľmi úzko spojený. Boh nás nestvoril a nepovolal nás do svojho zámeru zlyhať. Grécky výraz pre „prekonať“ je tu nikáo, čo znamená „podmaniť si, dobyť, zvíťaziť, získať víťazstvo“. A oblasťou, kde máme víťaziť denne je naša ľudská prirodzenosť.

Rim 10,1-3: Bratia v Kristovi, veľká túžba môjho srdca a modlitba k Bohu je za spásu Izraela. Veď im môžem dosvedčiť, že horlia za Boha, ale nie podľa spasiteľného porozumenia a poznania. Lebo nemajúc spasiteľné poznanie Božej spravodlivosti a usilujúc sa postaviť svoju vlastnú (sebestačnú) spravodlivosť, nepodriadili sa Božej spravodlivosti.

Nejde ani tak o nedostatok dostupnosti pravého poznania, ako skôr o ľahostajnosť, nedbanlivosť, „na tom naozaj až tak nezáleží“, „akýkoľvek spôsob je taký dobrý ako ktorýkoľvek iný“, „hriech v skutočnosti nie je úplne zlý“ prístup. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že je to mierna forma tvrdohlavosti, ale skutočným problémom sú dva hlavné duchovné hriechy: pýcha a žiadostivosť. V skutočnosti sa Izraeliti previnili tým, že povedali Bohu, že nevie, o čom hovorí. A je neuveriteľné, ako často práve toto hovoria svojím správaním veriaci dnes. Celé národy sú tu doslova ako tínedžeri, ktorí svojim rodičom hovoria, že sú ako starí hlupáci „mimo“. V skutočnosti je to oveľa vážnejšie.

Vo všeobecnosti Izraeliti nie sú obzvlášť násilnícky národ. Ich pýcha ich však ovplyvňuje, ako ukazuje Amos, aby boli klamliví a zákerní a využívali tých slabších, než sú sami. Mnohí sú majstramii konkurenčného hľadania výhod, ale nie za účelom zdieľania, ale na zisk pre seba. Zamysli sa nad Jakubovými vlastnosťami v jeho vzťahu s Ezauom a jeho svokrom Lábanom. Pohanské národy Západu na tom vôbec nie sú lepšie a nikdy neboli. Ako hovorí Pavol v liste Rimanom: “Všetci zhrešili a chýba im Božia Sláva” – rozumej Duch Svätý v ich vlastnom vnútri.

Tieto hriechy sú však rovnakou odchýlkou ​​od Božích noriem ako násilné a zhubné hriechy pohanov. Hriech je hriech. Bodka. Boh nikde nehovorí: „Tento hriech je ľahký a tento ťažký“; taký nezmysel učí len falošné kresťanstvo. Hriech vždy bol a vždy bude  porušením Zákona. A „mzdou hriechu je smrť“ (Rim 6:23). Nepretržitá povaha týchto obezočivých neprávostí silne naznačuje, že sa z nich človek kajať nebude.

Hriech musí byť premožený a charakter na Boží obraz musí byť vytvorený skrze spoluprácu so Stvoriteľom. Tento charakter sa v nás nevyvinie zo dňa na deň. Ale bez prijatia Ducha Svätého sa v nás nemôžu vytvoriť Kristove vlastnosti, ani postoje. A len tie nám pri plnení tejto úlohy najviac pomáhajú. Tieto vlastnosti v nás existujú iba preto, že Boh je v nás a pomáha nám ich vytvárať, aby sme ich mohli používať. Je tu však jeden postoj, ktorý je absolútnou nevyhnutnosťou, pretože ostatné sú ovocím jeho existencie, no mnohí veriaci si myslia, že nemá v Kresťanstve žiadnu úlohu.

Žalmista v Žalme 2:10-11 píše: “Majte teda teraz rozum (rozlišovanie, rozumnosť múdrosti), ó, Králi; dajte si povedať, Sudcovia Sveta. Slúžte Pánovi s bázňou a jasajte s chvením.” Dávid v Žalme 34:11 dodáva: “Poďte, deti, počúvajte ma, naučím vás bázni Pánovej.” Sto ďalších veršov hovorí v podstate to isté: Musíš mať v sebe bázeň pred Bohom, lebo ona je počiatkom múdrosti. Napriek tomu mnohí zotrvávajú v blude zmýšľania, že v Kresťanstve bola bázeň pred Bohom nahradená láskou k Bohu. A toto je smrteľne nebezpečný nezmysel.

Niet pochýb o tom, že Boh chce, aby sme sa Ho naučili báť a mali Bázeň pred Ním. Všimni si, že aj Žalm 34:11 hovorí, že bázeň pred Bohom je vlastnosť, ktorej sa musíme naučiť, čo naznačuje, že túto vlastnosť v sebe prirodzene nemáme. Strach z Boha a Bázeň pred Bohom sú dve úplne rozličné veci. Bázeň pred Bohom je  kvalita, strach je charakterová vada. Bázeň je úplne iná ako strach, ktorý bežne v živote máme. Preto sa Bázni pred Bohom treba naučiť.

Strach je silný motivátor. Naše bežné chápanie strachu siaha od miernej obavy alebo uvedomenia si úzkosti až po otvorený teror. Ako extrém vytvára reakciu „bojuj alebo uteč“. Prečo teda milujúci Boh chce, aby sme sa Ho báli? Nechcel by radšej, aby sme sa k Nemu túlili bez pomyslenia na strach? A mnoho ľudí má túto predstavu, ale je to mylná predstava. Nezabúdaj, že Boh nie je človek ani ako človek; On je Boh a v Izaiášovi nám pripomína, že nezmýšľa ako my. Áno, chce, aby sme Ho milovali, ale aj v tejto láske má byť vždy prítomná Bázeň pred Ním – onen spasiteľný strach zo straty Jeho prítomnosti a priazne, ktorý možno nazvať aj svätým rešpektom voči Bohu. Bázeň pred Bohom nie je zotročujúca. Je to múdrosť srdca, ktoré rozlišuje, Koho má pred sebou aj nad sebou a v spravodlivosti rešpektuje Jeho autoritu a zvrchovanosť.

V úvode sme povedali, že ak si niekto myslí, že už Bohom na Jeho obraz stvorený je, nech sa zamyslí znova. Je to pravda. Kým nie sme znovuzrodení, t.j.narodení Bohu, nie sme Ním stvorení a preto Ním nemôžeme byť ani pretváraní, rozumej formovaní, či vychovávaní na Jeho obraz a podobu. Nik predsa nevychováva dieťa v jeho prenatálnom stave. Ty vari áno? Ak sa o tom chceš dozvedieť viac, odporúčam ti kurzy

Spása
aj Sedem Dní Stvorenia.