Každá akcia má reakciu

Lk 12,1-3: Medzitým, keď sa zástupy po tisícoch zhromaždili tak, že skoro navzájom pošliapali, Kristus povedal najprv v súkromí svojim učeníkom: Dávajte si pozor na kvas Farizejov, čo je ich pokrytectvo. A nič, čo ľudia skrývajú klamstvom, nie je skryté, čo by nebolo zjavené, a nič nie je skryté, čo by nebolo odhalené vo svojej nahote. Takže potom, čo ste povedali vo tme, bude počuť na svetle; a to, čo ste šepkali do ucha v najtajnejšom mieste, bude rozkričané zo striech.

Musíme pochopiť, že Božím zámerom, pretože On je láska, je urobiť všetko, čo je v Jeho silách, aby prikryl hriech. Ale nie ako pokrytci, ktorí aj keď sú prichytení pri klamstve, snažia sa skryť a z hriechov vyhovoriť. Boh tak nerobí. Nechce, aby boli ľudia vôbec odhalení, preto nás z hriechov oslobodzuje v znovuzrodení úplne. Urobí všetko, čo bude v jeho silách, aby sme sa nedostali do rozpakov.

Ak však odmietneme robiť pokánie, potom sa bude riadiť zásadou, opísanou v Lukášovi. Pretože nás tak veľmi miluje, privedie nás k slzám, aby nás priviedol k pokániu. Vystaví nás hanbe a posmechu, ako to urobil svojmu milovanému Dávidovi, ktorý sa po cudzoložstve s Batšebou z hriechu nekajal. Nakoniec musel Boh poslať proroka, aby ho priviedol k pokániu a varoval Dávida, že to, čo urobil, sa síce stalo tajne, ale to, čo sa stane, ako následok jeho hriechu, sa bude diať verejne.

To, čo robíme, znamená veľa – pretože existuje Boh, ktorý nás miluje! Nechce nás vidieť ako obete našich vlastných hriechov. Tiež nechce vidieť nevinných ľudí prenasledovaných dokonca ani vecami, ktoré robíme súkromne, tajne. Nič také ako „dokonalý zločin“ neexistuje. Účinok toho, čo robíme, sa prejaví – pokiaľ nenastane premena, ktorá tomu zabráni, t.j.skutky pokánia, Boh nebude ochotný náš hriech prikryť, ale zjaví ho rovnako, ako vystavil hriech Farizejov.

Uvedom si preto, že po celú dobu je tento hriech ako aktívny, živý organizmus, ktorý ovplyvňuje iné organizmy (zvyčajne iné ľudské bytosti). Na mieste je otázka: “Prečo sme takí necitliví a takí ľahostajní k veciam, ktoré robíme?” Odpoveď je jednoduchá: pre náš egocentrizmus. Človek klame a podvádza, lebo je sebecký a zameraný len na seba a svoje ego. Neuveril Bohu, žije iba pre seba.

Čo v prípade, keď je v našom spoločenstve takýto neveriaci? Ježiš sám nás v Matúšovi učí:

Mt 18,15-17: Keď sa tvoj Brat v Kristovi prehreší proti tebe, choď a napomeň ho v súkromí, medzi štyrmi očami; ak ťa počúva, získal si svojho Brata v Kristovi. Ak ťa však nepočúva, priber si ešte jedného alebo dvoch Bratov v Kristovi, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. Ale ak odmietne poslúchnuť, povedz to cirkvi a ak odmietne poslúchnuť aj cirkev, nech je vám ako pohan a vyberač daní.

Pavol Jeho slová potvrdzuje, keď hovorí: “Neťahajte neprimerané jarmo s neveriacimi. Veď čo má spravodlivosť spoločné s neprávosťou a aké spoločenstvo má svetlo s tmou?” Hocako tvrdé, či nepríjmené sa to môže stať, odlúčenie sa od pokrytcov (aj ich dočasným vylúčením z nášho spoločenstva, ak je potrebné) je jediný spôsob, ako ich priviesť k pokániu, a zároveň sa zachovať čistý od ich hriechu.

Dal by Boh, a my sa modlime, aby tí, čo sa dopúšťajú lži a žijú pokrytecky, pochopili a žili pokánie!