Knižka, Papire a Záhrada

Celé toto zamyslenie má za cieľ vrátiť nás – celé ľudstvo – na počiatok stvorenia, kde zistíme, že rozprávať sa s Bohom je ako keď sedíme s Ním pri Jeho stole a On nám – v prípade že Ho naozaj počúvame ako sa to má – slovo za slovom, ktoré nám hovorí, otvára myseľ pre poznanie podstaty odkazu a vysvetľuje čo a prečo, a s akým zámerom stvoril.

Toto je modlitba: taký rozhovor s Ním o Jeho stvorení a zákonoch, ktorými ho On sám udržiava a chráni.

Lenže je tu otázka: Prečo by to tak malo byť? Z veľmi jednoduchého dôvodu:

Boh potom, čo nás – duše – poslal na svet v skafandroch zvaných telo, povedal: “Kultivuj a stráž”.

Návod na stvorenie zvané zem a jeho kultiváciu a ochranu poslal tiež: Bibliu.

Takže pozorujúc prvotné prikázanie “Staraj sa, t.j.kultivuj a stráž stvorenie” vidíme, že modlitba má byť náš rozhovor s Bohom o tom, ako čo kultivovať a ako to strážiť a čo robíme my a čo dokončí On, lebo je to mimo náš dosah. Takže hoc v mnohých veciach dôjdeme až na koniec Biblie, ešte stále sme v knihe Genezis – Počiatkoch všetkého.

Boh nás ustavične vracia k pôvodnému zámeru PREČO sme na zemi a nám to naozaj a to PO CELÉ MILÉNIA vôbec nedochádza! 

Keď sa na to lepšie pozrieme, zisťujeme, že my ešte ani motyku ani hrable naozaj VZIAŤ do rúk nevieme – no na čo je človek potom taký namyslený? Veď už aj tá opica sa naučila brať nástroj do rúk a dosiahnuť ním pôvodný zámer.

Nám ani toto a to po celé milénia (!), ani pozorovaním  a štúdiom opíc nedochádza, a dovoľ mi to povedať ľudovo:

Človeče, to ňe toto robota: papire na ňezmyselnym uradze prekladac, aľe motyka a hrabky, osobo! A poradňe kukaj, co do teho druheho šeješ, že ho ňepobabreš! A ruku na gembu a ňehuč, naj ňikto ňečuje, že ši hvarel glupo.

A ešte jednu vec sa od zvierat nauč: súc v zajatí, sú krotké a pokojné a väčšinu času dňa prespia. Akonáhle sú pustené do sveta ľudí, sú ich zmysly a inštinkty v najvyššom stupni pozornosti. A hluk robia LEN V PRÍPADE ohrozenia života.

Ale pozoruj človeka na ulici a zistíš, že jedni spia a mnohí sú zaživa mŕtvi v ustavičnom hluku hlúposti.