Koho otrokmi sme?

Lv 25:55; Lebo pre Mňa sú Deti Izraela služobníkmi; sú to Moji služobníci, ktorých som vyviedol z Krajiny Mitzrayima: Ja som Pán, váš Boh.

Niektorí medzi nami sú tak pohltení svojou prácou počas šiestich dní pracovného týždňa, že sa zdá, akoby sme sa stali jej otrokmi. Dokonca aj počas sabatu – týždenného „siedmeho roka“, v ktorom máme „byť slobodní“ – je pre mnohých ťažké vymaniť sa zo zovretia, v ktorom ich drží ich práca.

Boží Zákon nás učí, že toto nie je správny spôsob života. Boli sme stvorení, aby sme slúžili Bohu: študovali Jeho Zákon a plnili Jeho prikázania a svedčili o Jeho mocných zázrakoch a skutkoch.

Ale duch tohto sveta, Satan, zotročuje zmýšľanie ľudí, aby práve toto nerobili – aby, nemajúc čas na Boha, neboli požehnaní, plodní ani úspešní – aby neprosperovali. A až doteraz sa mu v tom darí u každého, kto nepochopil, že čas nedostávame, ani k nám neprichádza. Čas pre Boha si robíme my sami.

Odkedy nás Boh stvoril pre svoj zámer, dal nám aj schopnosť ho naplniť. Aj keď počas týždňa pracujeme, nesmieme sa považovať za otrokov našej práce; skôr by sme mali pracovať, aby sme využili plody našej práce na sväté účely. A počas sabatu by sme sa mali úplne povzniesť nad akúkoľvek asociáciu s našimi svetskými životmi.

Tým, že sa oslobodíme od nášho osobného zotročenia, urýchlime všeobecné vykúpenie, keď bude celý svet slobodný, aby sa mohol bez prekážok venovať duchovnosti a Bohu. Veď zloba vo svete napreduje iba preto a tam, kde človek uveril, že je otrokom systému. Kde človek neverí, že bol Kristom z otroctva hriechu už kúpený aby mohol žiť pre Boží zámer a byť požehnaný.