Konštruktívna Demolácia

Celá Biblia je Boh zdieľajúci s nami v rámci parametrov nášho sveta tajomstvá svojho vlastného bytia. V Biblii odzrkadľujeme na zemi to, čo Boh koná na každej rovine existencie.

A Biblia zakazuje premiestniť čo i len jeden kameň Svätého chrámu.

Ak áno, ako je možné, že Boh priviedol celú stavbu do trosiek? Bolo by určite absurdné si predstaviť, že Asýrčania alebo Rimania mali moc podpáliť Boží dom.

Musí to byť tak, že to nebol akt ničenia. Bola to skôr počiatočná fáza oveľa väčšej stavby, ktorá bude večne nezničiteľná.

Aby sa tak stalo, musel byť chrám dočasne ukrytý a Boží ľud musel byť rozptýlený do najvzdialenejších končín ľudského obydlia.

Len tam nájdeme nezničiteľné materiály pre Chrám, na potulkách nášho vyhnanstva čo najďalej od posvätného priestoru Jeruzalema a Izraela.

Pretože pokiaľ je v tomto svete nejaké miesto, ktoré sa považuje za mimo ríšu svätosti, zostáva tu miesto pre zničenie Božieho chrámu.

Ale v našom vyhnanstve sa stretávame tvárou v tvár so všetkým, čo sa považuje za cudzie voči božskému. Uchopíme jeho opraty, vytiahneme jeho jed a nasmerujeme jeho silu.

Tento tretí a konečný Chrám bude teda postavený z vonkajšku obráteného dovnútra, z temnoty naučenej svietiť, z druhého obráteného k Jedinému, z najzlovestnejšieho nepriateľa ako verného spojenca. Tak to bude trvať najprv 1000 rokov, neskôr navždy.

A potom vo vesmíre nezostane žiadna opozícia.

V skutočnosti nikdy nedošlo k žiadnej deštrukcii. Bola tam len prestavba, rast a večná, hlboká láska.