Kontroluj Svoje Myšlienky

Títo tzv. populárni kazatelia sú ako predavači v tv-shoppingu, ktorí predávajú „úspech“ ako cieľ sám osebe. V ich kázňach a učení sa skrýva zámer dosiahnuť vlastný úspech a prosperitu, využitím ľudskej náchylnosti na hriech a pre ich neznalosť Božieho Zákona – Písma aj Božej moci. A ich nasledovníci, im práve preto ako neozumné deti, naletia ako muchy na lep. Títo kazatelia upriamujú zrak svojich obetí nie na Krista, ale na pominuteľné materiálne veci. Presne ako sa to snažil robiť aj Satan pri pokúšaní Krista, tvrdiac, že každý sa chce prispôsobiť, držať krok so susedmi, byť prvý, kto má niečo exta, byť považovaný za „niekoho“, rozmaznávať sa alebo jednoducho vlastniť atraktívne veci.

Ale toto vôbec nie je pravda, lebo žiaden človek vo svete sa ráno nezobudí s myšlienkou: “ako sa dnes budem opičiť po susedoch, či iných v spoločenstve”.

Vodcovia falošných kultov a ich dcér, ktorí chcú a profitujú práve z hriechu hlúposti a Biblickej nevzdelanosti veriacich, využívajú práve túžby ľudskej povahy (telesnej prirodzenosti) – viď dnešný marketing v reklamách. Pomocou rôznych psychologických trikov, ale NIKDY NIE na základe Božej Pravdy,  hoci sa aj tu zneužíva Božie Slovo jeho súkromným výkladom, presviedčajú svoje obete, aby sa stali súčasťou ich spoločenstva, alebo podporovali práve ich, či ten ich zámer, tvrdiac, že to robia všetci ostatní. Chcú, aby sa ich “terče”, t.j. nič netušiaci poslucháči, cítili zaostalí a hlúpi, ak nebudú túžiť a snažiť sa o rovnaké materiálne veci, alebo o postavenie ako ich blížni v “cirkvi”. Chcú, aby sa po nich opičili (konať ako opica znamená napodobňovať iné zviera v tlupe bez akejkoľvek úvahy, riadený inštinktom žiadostivosti). Verím že to je pravý dôvod, prečo mnohí veria, že človek pochádza z opice. Paradoxne platí aj fakt, že opica sa naučí narábať s niečím skôr, než človek ovládať svoju myseľ.

To je dôvod, prečo sú dnes kazatelia pokánia, poslušnosti Bohu, sebaovládania, seba-obetovania za iných a svätosti takí nepopulárni a nenávidení. Lebo skutočná múdrosť sa neopičí ani nepredvádza. Tá sa prispôsobuje a len Bohu. Prispôsobovať sa znamená na základe zrelej úvahy, vedome meniť svoje vlastné nesprávne myslenie, spôsoby aj túžby na Božie.

Niekedy sa zdá byť paradoxom, až protirečením, že Boh hovorí, že chce predovšetkým to, aby sa nám darilo a boli zdraví (3Jn 2), no „život človeka nespočíva v hojnosti vecí, ktoré vlastní“ (Lk 12:15). Mnohí starozákonní Boží služobníci boli značne bohatí, ale Boh nám hovorí, aby sme si nehromadili poklady na zemi (Mt 6:19). Dovoľuje tomuto svetu produkovať trblietavé množstvo žiadúcich vecí, ale hovorí, že je lepšie dávať ako prijímať (Sk 20:35).

Áno Boh jediný chce naše absolútne blaho a prosperitu, ale vedie nás k nej skrze pokánie a sebaobetavú lásku.Nie skrze hriech premysleného podvodu, manipulácie, či psychologických trikov s emocionálnym nábojom a nálepkou “kresťanské” na iných.

Jak 1,13-15: Nech nik, keď je v pokušení nehovorí: „Boh ma pokúša.“ Veď Boha nemožno pokúšať, aby chcel zle a ani On sám nikoho nezráža pokušením. Ale každého pokúša jeho vlastná žiadostivosť, ktorá ho zachvacuje a zvádza. Žiadostivosť potom, keď počne, porodí hriech a keď je hriech dokonaný, dá zrod smrti.

Ex 20,17: Nebudeš dychtiť po dome svojho blížneho, nebudeš dychtiť po žene svojho blížneho, ani po jeho sluhovi, ani po jeho slúžke, ani po jeho volovi, ani po jeho somárovi, ani po ničom, čo je tvojho blížneho.

Každý problém, individuálny alebo národný, má svoje korene v hriechu. Čo však spôsobuje hriech? Nesprávne zmýšľanie a zlé túžby. Každý, kto neposlúcha príkaz Boha premieňať svoje zmýšľanie na Kristovo – od jednoduchécho človeka až po kráľa – podlieha zlým túžbam, t.j. stáva sa ich otokom.  Od počiatku vekov hriešnici zvaľujú svoje hriechy na iných. Satan obviňuje Boha, Eva Satana a Adam obviňuje Evu. Pánov brat Jakub však také správanie tvrdo karhá.

Boh nespôsobuje hriech, ani nikoho z nás do hriechu nepokúša. Hriech by bol bezmocný, keby v človeku neoslovil jeho túžbu. Hriech sa odvoláva na hriešnu ľudskú prirodzenosť človeka prostredníctvom jeho túžob. Ak je zlá túžba v človeku dostatočne dlho, dôsledok je prakticky nevyhnutný. Túžba sa stáva skutkom hriechu.

Túžbu možno živiť, potláčať alebo – milosťou Božou – úplne odstrániť. Ak sa pokorne, premyslene a úplne oddáš Kristovi a zapojíš sa do dobrých činností a kontoly svojich myšlienok, budeš mať vzácne málo času alebo miesta na zlé túžby. Desiate prikázanie preniká povrchné kresťanstvo a skutočne ukazuje, či sme svoju vôľu odovzdali Bohu, alebo nie. Duchovné požiadavky na jeho dodržiavanie sú v niektorých ohľadoch prísnejšie než ktorékoľvek iné, pretože preniká priamo do našich myšlienok. Boh nám nastavuje veľmi vysoký štandard, na ktorý sa máme zamerať:

2Kor 10,4-5: Lebo zbrane nášho boja nie sú z tela, ale plné moci skrze Boha zvrhnúť pevnosti argumentov myslenia (výhovorky). A každú povyšujúcu sa pýchu, čo povstáva proti poznaniu Boha a vedúc každú spútanú myšlienku v Kristovej poslušnosti,

Tieto verše, odhaľujúce Božiu autoritu dokonca aj nad našimi myšlienkami a aj silu Kistovho zmýšľania, tiež jasne stanovujú, čo MÁ BYŤ naším konečným cieľom v tomto živote. Desiate prikázanie ukazuje hĺbku Božieho záujmu o stav nášho myslenia a vnútorného charakteru, ako aj o náš vonkajší charakter. Ak sú správne naše myšlienky, logicky také budú aj naše skutky. Zmena nášho myslenia zasahuje priamo do srdca nášho charakteru a zdôrazňuje, prečo je trávenie času s Bohom pri štúdiu Jeho Slova a v modlitbe také dôležité.

V opačnom prípade nastáva po zakopaní talentu myslenia jeho deštrukcia, ktorú telesní poznajú ako Demencia, Alzheimer, Pakinson, Skleróza multiplex a iné, telesné diagnózy. Vidíme teda, že Božia Múdrosť naozaj chráni dráhu svojich ctiteľov a múdro robia všetci, čo ju pestujú.

Ak chceš aj ty tráviť čas s Bohom, premieňať svoju myseľ, posilňovať ju a uzdavovať a aj svoj charakter a naučiť sa efektívnej, t.j.vyslyšanej modlitbe, ponúkam ti začať tak postredníctvom niektorého z našich prorockých Kurzov, alebo Perličiek.