Kresťanský Život a Jeho Disciplína

Kaz 7,1-4: Dobré meno je lepšie než drahocenný olej; a deň smrti lepší ako deň narodenia človeka. Lepšie je ísť do domu smútku, ako ísť do domu hodovania; lebo taký je koniec každého človeka; a živý si to vezme k srdcu. Smútok je lepší ako smiech; lebo smútok tváre je dobrý pre srdce. 4Srdce múdrych je v dome smútku; ale srdce bláznov je v dome radosti.

Prvým konceptom, ktorý Šalamún spomína v tejto kapitole, je dôležitosť vlastnej povesti, to znamená mať dobré meno (Kaz 7:1).

Kazateľ sa však nezameriava na povesť človeka v očiach iných ľudí, ale na jeho povesť pred Bohom a to preto, lebo ľudia často nevedia posúdiť skutočnú hodnotu charakterových vlastností. Dobré meno sa buduje na vernosti Bohu a Jeho spôsobe života.

Príslovia 22:1 potvrdzujú hodnotu dobrej povesti: „ Dobré meno sa žiada viac než veľké bohatstvo a milosť (rešpekt, slušné správanie) viac ako striebro a zlato.” Božiu túžbu po vernosti v nás vidno v mnohých Jeho pripomienkach, aby sme dodržiavali Jeho prikázania a požiadavky Jeho Zmluvy. Dobrý trvalý vzťah s Ježišom je založený na dôvere, spoľahlivosti a zodpovednosti v Jeho Deťoch, ktoré hovoria múdro a dodržiavajú svoje slovo.

Druhý bod, ktorého sa Šalamún dotýka, je, že človek sa musí pripraviť na svoju smrť (Kaz 7:1). To, že zomrieme, je realita. Najmä v mladosti ľahko prehliadneme realitu blížiacej sa smrti, keď sa sústredíme na prítomnosť. Ešte dôležitejšie je, že Kazateľ je napísaný predovšetkým pre úžitok obrátených.

To znamená, že máme len jednu šancu, ako čo najlepšie využiť svoje Bohom dané povolanie.

Keď teda zomrieme, naša povesť sa nezmení od reality toho, ako sa vyvinuli, na to, čím mohli byť. Príslovia 10:2 nám otvorene hovoria: „Poklady bezbožných ničomu neprospievajú, ale spravodlivosť zachraňuje od smrti.“

Tretím konceptom, ktorý Šalamún uvádza, je, že z ťažkých časov sa naučíme viac ako z časov, ktoré by sme považovali za „dobré“ (Kaz 7:2). Možno sme si dni plné ťažkostí neužívali práve preto, lebo sme ich neprežívali podľa Božích inštrukcií a preto sme v súžení nerobili, čo sme mali. Ale ak sa vážne zamyslíme na dôsledkami svojich minulých rozhodnutí, zistíme, že ťažké časy nás nútia uvažovať o našich cestách a robiť nápravu – pokánie.

„Zábava“ nás na druhej strane ovplyvňuje, aby sme zostali takí, akí sme. Odtiaľ príslovie: Čo ťa zabáva, to ťa zničí.

Šalamún nehovorí, že by sme mali ťažkosti hľadať, ale tieto ťažkosti sú súčasťou každého života a ak sa chceme plne rozvinúť – dozrieť, musíme a budeme im čeliť. Príslovia 21:25 nám pripomínajú: „Vlastná žiadostivosť zabíja leňocha, lebo jeho ruky odmietajú pracovať.“ Ak človek nepracuje, neprodukuje a jeho život nemá hodnotu. Toto príslovie je pravdivé a dvojnásobne živé práve v duchovnej oblasti. Kto na sebe nepracuje a nerastie, naozaj zabíja sám seba.

Jeho štvrtý koncept posilňuje tretí tým, že upravuje obraz Kaz 7:3-4. Pripomína nám, že srdce múdreho človeka vedie k tomu, aby zmysluplne využil ťažké časy, kým tí v dome bláznov neustále hľadajú zábavu, zábavu a zábavu. Pravdou života je aj fakt, že disciplína je základom každého požehnania. Ponaučenie: Život neodmeňa človeka bez úspechu a úspech si vyžaduje úsilie a disciplínu. Aj apoštol Pavol nám svojím príkladom neposlušnosť a nedisciplinovanosť ostro vyčíta:

1Kor 9,26-27: Preto, nebežím ako taký, čo beží bez pevne stanoveného cieľa. Neboxujem, akoby som bil vzduch. Ale robím viac, než iba krotím svoje telo; vedome ho trénujem a prísne podriaďujem, aby som, zatiaľčo kážem iným, sám nebol vyhlásený za neschopného.

Aby si nezahynul pre vlastnú dedisciplinovanosť, nezrelosť a duchovnú nedostatočnosť, ponúkame ti kurz Úžasné Duchovné Dozrievanie.