Láska a bezprávie

Mt 24,12-13: A z dôvodu zvýšenej bezbožnosti, láska v mnohých ochladne. Ale ten, kto vydrží až do konca, dostane Spásu nášho Boha.

V posledných rokoch sa indikátor vo verši 12 „láska …ochladne“, často uvádzal vtedy, keď sa objavila nejaká sťažnosť voči konkrétnej cirkevnej organizácii alebo skupine. Tento verš je však často použitý aj pochopený nesprávne, a to nás núti lepšie porozumieť tomu, čo znamená, aby sme vedeli, či a kedy sa plní.

Pochopenie slova preloženého ako „láska“ je zásadným prvým krokom. Je to známe grécke slovo agapē, láska, ktorú ľudia majú len preto, že im ju dal Boh (Rim 5:5; 2Tim 1:7; 1Jn 2:5; 1Jn 4:7–8). 

Agapē znamená bezpodmienečnú lásku, „najvyššiu formu lásky, či láskavosti“ a „lásku Boha k človeku a človeka k Bohu“. V Hebrejčine sa prekladá ako sebaobetavá láska. Boh je Láska – agapē tak označuje dar Ducha Svätého.

Ľudia, ktorých láska (agapē) ochladzuje, ju museli v prvom rade mať, preto sa to týka tých, ktorých Boh povolal do vzťahu s Ním (Jn 6:44). Áno, doslova sa tým myslí na tých, ktorí Božiu lásku, rozumej Ducha Svätého (viď  1Jn 4:8) prijali, ale nevytrvali v tejto láske voči Bohu – neobnovovali sa v Duchu Svätom denno-denne ako to Boh prikazuje.

Je dôležité rozlišovať medzi touto láskou agapé a ostatnými druhmi lásky uvedenými v Biblii. Phileo láska znamená „byť priateľom niekomu“ alebo „mať niekoho rád“, napr. istú osobu alebo predmet, čo naznačuje „náklonnosť k niečomu“, zatiaľ čo Strongov slovník poznamenáva, že výraz agapé je oveľa širší a zahŕňa predovšetkým úsudok a zámerný súhlas s vôľou, ako princíp, povinnosť a slušnosť “. Podobne Philadelphská láska znamená „bratská náklonnosť“ alebo „bratská láska“. Láska k agapé sa však prejavuje najskôr k Bohu, pretože je to poslušná, poddaná a poslušná láska, ktorá robí to, čo je správne v Božích očiach, bez ohľadu na to, ako to človek cíti. Inými slovami, láska agapē má skôr duchovné a morálne jadro, než emocionálne.

Biblia zjavuje, že vo všeobecnosti prejavujeme lásku agapē Bohu Otcovi svojou poslušnosťou a podriadenosťou, najmä Jeho Zákonu (Jn 14:15-23; Jn 15:10; 1Jn 2:5; 1Jn 5:2-3; 2Jn 1:6). Lásku agapē si navzájom prejavujeme sebaobetovaním sa jeden za druhého presne tak, ako to vidíme v Ježišovom príklade lásky, ktorú prejavoval voči ľuďom okolo neho a k nám – prostredníctvom sebaobetovania sa (Jn 13:34; Jn 15:12-13; Rim 13:8-10; Gal 5:13; Ef 5:2.25; 1Jn 3:16.18; 1Jn 4:9-12).

Význam Mt 24:12 teda je, že láska agapē ochladne kvôli nezákonnosti v našom okolí, aj keď stále môže existovať bratská láska, dobrota a ľudská náklonnosť. Pamätaj si však, že agapē prejavujeme Bohu poslušnosť – čo je opak bezprávia -, takže keď sa neposlušnosť zvyšuje, agapē v mnohých ochladne. Príkladom toho je Ježišov odkaz Efezanom, kde hovorí, že zanechali svoju prvotnú lásku – svoju prvotnú agapē – a prikazuje im, aby sa kajali (Zjv 2:4-5), to znamená, aby sa odvrátili od svojej bebožnosti.

Keď vo svojej duši, vo svojej mysli a svedomí dáš súhlas s kompromisom, alebo k zanedbaniu Božieho štandardu spravodlivosti a svätosti, vtedy poddajná láska k Bohu a obetavá láska k človeku v tebe začnú ochladzovať. Ty a tvoje okolie to vie podľa toho, že sa namiesto záujmu o Boží plán, či spásu iných, týmto radšej vyhneš, vyhneš sa Bohu, modlitbe, štúdiu Písma, aj pôstom za splnenie Božieho plánu s tými, o ktorých iba tvrdíš, že ich miluješ. Je to jednoduchý vzťah príčin a následkov. Keď neprichádzaš slúžiť, iba hľadáš, kto by obslúžil teba, keď aj na to najmenšie zneužívaš obetu iného, lebo sám si lakomý a zlomyseľný.

V tomto proroctve Ježiš Kristus opisuje už prebiehajúci rozpad vzťahu s Bohom. Pretože ten najdôležitejší vzťah je zdrojom lásky agapē, ak upadá, bude to zrejmé aj v iných vzťahoch. Príznačným je, že obetavá láska k iným ľuďom klesá, ale skutočnou príčinou je, že ich vzťah s Bohom sa ochladzuje. Ty však zostaň bdelý a horúci!

Príčinu tohto zhoršenia nachádzame v predchádzajúcom verši: „Vystúpi mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých.“ (Mt 24:11). Bdej preto aj tu a dávaj pozor na to, čo aj ako počúvaš aj s kým sa stretávaš! Skutočný prorok vždy dodržiava Boží zákon (Dt 13:2-4; Iz 8:19-20; Rim 8:7), falošný prorok je ochotný urobiť kompromis s Božím štandardom svätosti, ak mu to vyhovuje. Tí, ktorí nasledujú falošného učiteľa, podobne skĺznu do bezprávia a budú od Boha oddelení (Iz 59:1–3).

Záverečný verš pasáže je skutočným povzbudením: “Ale ten, kto vydrží až do konca, prijme Spásu nášho Boha”. Preto zotrvaj v Bohu a Boh zostane v tebe.