NM.L16 – Stálosť Dočasných Situácií

Božie Slovo potom opisuje, ako dal Boh židovskému ľudu signál, že je čas pokračovať v ich cestách. Keď sa Oblak, ktorý sa vždy vznášal nad Svätostánkom, roztiahol po celom tábore, ľudia sa začali pripravovať na cestu. Keď boli pripravení, tento Oblak ich viedol cez púšť. A to isté sa bude diať onedlho aj v našich časoch. Už nie skrze Oblak, ale skrze Ducha Svätého v nás.

Pasáž Písma: Nm 9:15–10:10

Nm 9:23: Na Boží príkaz sa utáborili a na Boží príkaz sa dávali na cestu. 

Židia nikdy vopred nevedeli, ako dlho sa v danom tábore zdržia – mohlo to byť jeden deň alebo roky. Napriek tomu postavili Svätostánok ako celok v každom tábore podľa Božích pokynov, aby Svätostánok vždy fungoval.

Takto sme my, Kresťania posledných čias povinní zachovať a starať sa o Svätostánok, ktorým sme. Nie tak veľmi telesne, ale predovšetkým duchovne. Dbaj, aby tvoje vnútro bolo a zostalo Svätostánkom. Preto nezanedbávaj modlitbu v Duchu Svätom, ale sa v Ňom denno-denne skrze modlitbu v jazyku Ducha Svätého obnovuj.

To nás učí dve dôležité lekcie:

  1. Po prvé si máme uvedomiť, že je to Boh, kto nás vedie všetkými našimi životnými cestami – či už geografickými, emocionálnymi, mentálnymi alebo duchovnými. Nemôžeme byť samo-vedení, t.j.nerozhodujeme sa na základe nášho ľudského zdania, ale na základe Božích princípov a vôle. Skutočne by sme si nemali robiť vlastné plány na základe našich životných cieľov ani zámerov, lebo na zemi sme pre splnenie Božej vôle. Preto si máme uvedomiť, že Boh vie, kedy je v našom najlepšom záujme “zostať na mieste” alebo “prejsť na ďalšiu životnú pozíciu”, a že podľa toho veci aj zariadi. On ich zariadi. Na nás je sa o všetkom radiť, t.j.rozprávať s Radcom v nás, Duchom Svätým a konzultovať Jeho rady zapísané v Písme, aby nás v našej situácii mohol viesť.
  2. Po druhé, nemali by sme „odkladať svoje životy“, keď sme v dočasných situáciách. Keďže Boh je nad čas a priestor, keď sa s Ním čo i len na chvíľu spojíme ako s Radcom, ten moment trvá celý čas. Či už osobná cesta trvá deň alebo desaťročie, môžeme z nej urobiť svätyňu, preplnenú večnou stálosťou Božej prítomnosti. Takto sa naše uvažovanie nad podobnou situáciou v Písme a jej súvislosťou s nami stáva ustavičnou modlitbou, prebývaním v Jeho Slove ako v príbytku. A takto plníme Ježišov príkaz: “Zostaňte v mojej láske.”