NM.L18 – Skutočná Pokora

Boh určil 70 starších, aby pomáhali Mojžišovi a dal im z Mojžišovho ducha.

Pasáž čítania: Nm 11:30–12:16

Mojžišova manželka poznamenala jeho sestre Miriam, že títo Starší sa pravdepodobne budú musieť oddeliť od svojich manželiek, tak ako sa Mojžiš oddelil od nej, aby bol v každom okamihu pripravený na proroctvo. Keď to Miriam počula, povedala to Áronovi a obaja prejavili otvorený nesúhlas s Mojžišovým správaním. Boh povedal Miriam a Áronovi, že Mojžiš konal správne, pretože musel byť vždy pripravený na Božiu komunikáciu, čo nebol prípad iných prorokov.

Boh následkom toho postihol Miriam kožnou nákazlivou ochorobou, (nie takou, akú poznáme dnes), ktorá je výsledkom ohovárania.

Mojžiš sa neskôr za uzdravenie Miriam modlil a Boh ju uzdravil.

Nm 12:3; Mojžiš bol mimoriadne pokorný, viac než ktorýkoľvek iný človek na zemi. 

Pokora nie je výsledkom podceňovania vlastnej hodnoty. Mojžiš veľmi dobre chápal, že bol mimoriadnym človekom, ktorého Boh vyvolil, aby vyviedol židovský národ z Egypta a aby v jeho mene prijal Zákon. Mojžiš však zároveň zmýšľal, že keby Boh dal svoje vznešené črty niekomu inému, tento človek by bol schopný dosiahnuť ešte vyššiu úroveň, než akú dosiahol on.

Pokora je často nesprávne chápaná ako jednoducho nedostatok chvastúnstva: Sme „pokorní“, ak sa cítime byť nadradení voči ostatným, ale len dokiaľ sa tým nechválime! Skutočnej pokore sa však človek učí od Mojžiša a ešte viac od Ježiša. Mali by sme si byť plne vedomí akejkoľvek veľkosti, ktorú vlastníme, ale pripisovať ju vždy Bohu, nie sebe.

1Kor 4,7: Veď kto ťa robí takým odlišným? A mimochodom, čo máš, čo si nedostal? A keď si to skutočne dostal, prečo táto namyslenosť, táto chvastavosť, akoby si to nebol dostal?

To nám umožňuje rešpektovať iných ľudí a vidieť ich v pozitívnom svetle, keďže ich Boh požehnal ich vlastnými jedinečnými vlastnosťami.