NM.L20 – Úskalia Duchovného Života

Po 40 dňoch sa špióni vrátili do tábora a oznámili svoje zistenia. Ale potom – s výnimkou Káleba a Jozuu – urobili osudovú chybu, keď vyvodili vlastné závery z dôkazov, ktoré zhromaždili, namiesto toho, aby to nechali vyložiť Mojžišovi.

Pasáž čítania: Nm 13:21-14:7

Záver, ku ktorému dospeli sami bol, že krajinu nemožno dobyť.

Nm 13:32: Špehovia povedali: Krajina, cez ktorú sme prešli, aby sme ju prezreli, je krajina, ktorá pohlcuje svojich obyvateľov.

Zvýšená, ale nesprávne vedená duchovná orientácia špiónov ich zviedla z cesty. Špióni chceli okúsiť život a pokračovať v zbožnosti, ktorú by nezaťažovali rozptýlenia materiálnosti. V púšti bol židovský ľud chránený Oblakom Slávy, živený mannou a studňou Miriam a o všetky ich fyzické potreby bolo plne postarané. Všetok svoj čas venovali štúdiu Zákona, meditácii a modlitbe. Špióni boli odpudzovaní predstavou vstupu do skutočného sveta, kde musíme strácať čas prácou pre každodenný chlieb. Vízia života zasväteného rozširovaniu nášho Božského vedomia nezaťaženého hmotnými rozptýleniami je samozrejme chvályhodná. Táto vízia nás inšpirovala počas celej histórie k túžbe po mesiášskej ére, keď materiálnosť sveta už nebude deformovať naše duchovné zameranie.

Táto túžba však musí byť vyvážená pokorným podriadením sa Božiemu plánu. Zmyslom života je žiť vo svetskej realite a odhaľovať zbožnosť v nej ukrytú. Boh tu pripravil všetky dobré skutky pre každého z nás. Iba vstupom do hmotného sveta ale s mentalitou Krista možno nájsť Božiu podstatu, a to skrze plnenie Jeho prikázaní na fyzickej úrovni.

Mnohí aj dnes, rovnako ako špióni za čias Mojžiša, dochádzajú k vlastnému a nesprávnemu záveru, že im stačí, ak budp sedieť doma, zavretí v izbe na modlitbe, alebo pri rozjímaní nad Slovom, alebo ponorení do štúdia Božieho Zákona. Že oni nemôžu ísť svedčiť o mocných Božích skutkoch, lebo obyvatelia v okolí by ich “zožrali”.

Ale práve takto sa duša vylučuje z Božieho ľudu: odmietaním splniť Boží plán práve tam, kde sa ona nachádza. Náš Brat v Kristovi, apoštol Pavol to píše takto:

Rim 2,6-10: Ktorý odplatí každému podľa jeho skutkov: Tým, ktorí trpezlivosťou, vytrvalosťou v konaní dobrých skutkov, hľadajú slávu, česť a nesmrteľnosť, On dá Večný Život. Ale tým, ktorí hľadajú seba (egocentrickým) a ktorí poslúchajú zlo, pre tých bude Blčiaci Hnev Boha. Súženie a strach doľahnú na každú živú dušu, ktorá pôsobí, čo je zlé, predovšetkým na Žida, potom aj na Gréka. Ale krása, sláva a pokoj čakajú každého, kto koná, čo je dobré, predovšetkým Žida, a aj Gréka.

Spasení sme boli preto, aby sme Bohu slúžili vo svätosti a spravodlivosti Krista pred Jeho tvárou a to po všetky dni nášho života. Kristovu spravodlivosť a dokonalosť prijímame v znovuzrodení preto, aby sme boli schopní konať Božie skutky a tie opisuje

Mk 16:17-18.20: A tieto znamenia budú sprevádzať tých, ktorí majú vieru:

  • V mojom Mene budú vyháňať démonov;
  • budú hovoriť novými jazykmi,
  • hady budú brať svojich do rúk,
  • a ak vypijú nejaký smrtonosný jed, žiadnym spôsobom im neuškodí;
  • na chorých budú vkladať svoje ruky a prinesú im uzdravenie.
  • A tí, čo vyšli, všade kázali Kerygmu,
  • zatiaľčo môj Pán pracoval s nimi
  • a potvrdzoval Evanjelium Vykúpenia prostredníctvom sprievodných znamení. Amen.

Teraz vidíš a chápeš, prečo nám je dar Ducha Svätého daný: lebo bez Neho nič z vyššie uvedeného robiť nemôžeme. A všetko čo súradnica vyššie opisuje sú Božie Skutky. To tieto skutky Boh od nás žiada robiť a keď tak robíme, potvrdzuje nás ako svojich Vyslancov znameniami a zázrakmi, teda svojou osobnou prítomnosťou a mocou, pôsobiacou skrze nás.

Uvedom si dobre, čo tu čítaš: Pán bude pracovať aj s nami a aj nám bude pomáhať a bude potvrdzovať aj naše skutky.

Ale nebude tak robiť. v prípade, že my z našej spásy vyvodíme vlastný záver, že pre nás je lepšie zostať žiť za zatvorenými dverami. Toto nesprav, aby ťa Boh nakoniec za zatvorenými dverami do Božieho Kráľovstva a Večnosti Pán nenechal rovnako, ako všetkých špiónov, čo z Božieho plánu vyvodili rovnaký vlastný záver – vlastnú smrť.