NM.L28 – Zabíjanie Smrti

Keď Korach a jeho nasledovníci odmietli ustúpiť, Boh zoslal oheň, aby strávil ľudí, ktorí obetovali kadidlo; zvyšok rebelov pohltila priepasť, ktorá sa otvorila v zemi.

Pasáž čítania: Nm 17:9–15

Nasledujúci deň sa Židia sťažovali na osud rebelov. Tvrdili, že kadidlo je nástrojom smrti. Aby Boh demonštroval ich omyl a potrestal tých, ktorí sa stále držali Korachových mylných presvedčení, poslal epidémiu, ktorá začala okamžite zabíjať ľudí. Potom prikázal Áronovi, aby odvrátil túto epidémiu obetovaním kadidla, čím dokázal, že keď sa používa v Božej službe, podporuje život a zachraňuje pred smrťou.

Nm 17:12: [Áron] položil kadidlo [na kadidelnicu] a zmieril za ľud.

Čuch je “najduchovnejší” z našich piatich zmyslov; dokáže nás preniesť do najvyšších úrovní vedomia a dá sa použiť na obnovenie vedomia u ľudí, ktorí omdleli.

Z tohto dôvodu kadidlo vo Svätostánku vyjadrovalo našu vnútornú jednotu s Bohom.

Keď je táto vznešená skúsenosť jednoty s Bohom vyvážená pokorným podriadením sa Jeho vôli, je to pozitívne; keď preváži našu oddanosť Božej vôli, stáva sa samovražedným, a preto negatívnym.

A tak, keď bolo obetované kadidlo zo sebeckej túžby uniknúť realite a zodpovednosti, stalo sa to osudným.

Protijedom na túto pomýlenú „samovražednú“ túžbu je nasmerovať ju pozitívne. Tým, že sa vytrvalo rozhodujeme „vzdať sa svojho života“ – t. j. naše sebecké zapletenie sa s nesvätými lákadlami – v prospech štúdia Zákona s pokorou, Boží Zákon sa stáva našou súčasťou a zostane s nami.