NM.L33 – Dôsledky Našich Skutkov

Boh prikázal Mojžišovi, aby dali ľudu napiť tak, že pred očami zhromaždenia prehovorí ku skale, a voda by z nej vytiekla. Pomýlil si vari Mojžiš skalu, že keď k nej prehovoril, nič sa nestalo?

Pasáž čítania: Nm 20:7–13

Mojžiš a Áron si zrejme pomysleli, že možno Boh zamýšľal, aby do skaly udreli, ako to urobil, keď poskytol ľuďom vodu prvýkrát. Ak však takto konali, bolo to na základe vlastného dohadu, ale nie podľa príkazu Boha. Ten im prikázal ku skale prehovoriť, nie na ňu udrieť. Mojžiš však na skalu udrel a tá skutočne vydala vodu. Boh mal v úmysle, aby sa ľudia naučili úcte k Nemu z Mojžišovho rozprávania ku skale:

„Ak nerozlišujúca, sebestačná skala poslúcha Božiu vôľu, o čo viac by sme tak mali robiť mali my, ktorí vieme, prečo by sme Ho mali poslúchať a potrebujeme Jeho pomoc.”

Ale keďže Mojžiš na skalu udrel, táto lekcia už nebola samozrejmá. Takže Boh musel dať židovskému ľudu rovnakú lekciu tým, že potrestal Mojžiša a Árona za ich neposlušnosť. Nariadil, že zomrú na púšti a nikdy nevstúpia do izraelskej krajiny.

Nm 20:12: A Pán prehovoril k Mojžišovi a Áronovi: Pretože ste Mi neverili, aby ste Ma ctili ako svätého v očiach Detí Izraela, preto neprivediete toto Zhromaždenie do Krajiny, ktorú som im dal.

Bez ohľadu na racionalizácie môžu ospravedlniť ich správanie, židovskí vodcovia sa musia rozhodnúť, ako konať na základe toho, či ich činy podnietia verejnosť k väčšej oddanosti Božiemu Zákonu a jeho spôsobom.

Podobne by sme pri interakcii s inými mali vždy zvážiť možný vplyv, ktorý môžu mať naše slová alebo činy na ich postoje k židovskému ľudu vo všeobecnosti a k posolstvu Zákona zvlášť.

Aby sa nám nestalo, čo je napísané v Zákone: 

Rim 2,23-24: Ty, ktorý sa chváliš Zákonom, a odchyľovaním sa od Zákona páchaš Znesvätenie Jeho Mena? Ako je napísané: Kvôli vám sa medzi Národmi celý deň rúha Menu Boha.