NM.L34 – Duša Nikdy Nie Je v Exile

Potom Mojžiš požiadal edomského kráľa, aby umožnil židovskému ľudu prejsť cez jeho krajinu na ceste do izraelskej krajiny.

Pasáž čítania: Nm 20:14–21

Edomčania odmietli, a tak Mojžiš viedol ľud na juh a obchádzal ich územie.

Nm 20:17; [Vo svojom posolstve edomskému kráľovi Mojžiš povedal:] Pôjdeme po kráľovskej ceste a neodbočíme ani doprava, ani doľava, kým neprejdeme cez vaše územie.

Mojžišov odkaz edomitskému kráľovi je ten istý odkaz, ktorý musia naše božské duše odovzdať hmotnému svetu, kým sme stále vo vyhnanstve. „Veru, my Židia sme fyzicky rovnakí ako všetci ľudia; máme fyzické potreby, ktoré musíme uspokojiť prácou a životom vo fyzickom svete. Napriek tomu nedopustíme, aby táto skutočnosť zakryla náš skutočný zmysel života: naplniť naše božské poslanie pozdvihnúť a zušľachťovať telesnosť. Budeme kráčať po ceste nášho Božského Kráľa; neodchýlime sa od cesty Boha, ani doprava, ani doľava!”

Keď zostaneme verní svojmu vnútru a svojmu Božskému poslaniu až do konca, zaslúžime si byť svedkami konečného vykúpenia sveta a jeho premeny na skutočný domov Boha.

Mt 10:23; ale kto vytrvá až do Konca, prijme Spásu nášho Boha (privíta Krista pri Jeho druhom príchode).