NM.L37 – Potreba Vodcovstva

Potom Mojžiš požiadal amorejského kráľa Sichona o povolenie prejsť cez jeho krajinu do Kanaánu.

Pasáž čítania: Nm 21:21–22:1

Sichon odmietol, a tak Mojžiš viedol židovský ľud do boja proti nemu a dobyl amorejské územie až po rieku Yabok. To isté sa stalo s Ogom, kráľom Amorejcov z Bášanu: Židia ho porazili a tým si podmanili aj severné územie Amorejcov.

Nm 21:21: Izrael vyslal poslov k Sichonovi, amorejskému kráľovi.

Stredoveký mudrc rabín Šlomo Jicchaki (všeobecne známy pod iniciálami ako „Raši“) poukazuje na to, že Zákon hovorí, že Mojžiš poslal poslov do Edomu, ale že Izrael poslal poslov do Sichonu, aj keď v oboch prípadoch Mojžiš poslal poslov v mene celého židovského národa. Ako poznamenáva Raši, toto nás učí, že Mojžiš a Židia sú vo svojej podstate rovnocenní.

Skutočný židovský vodca nie iba zastupuje ľudí, ale je s nimi jedno vo svojej v podstate. Jeho záležitosti nie sú rozdelené na súkromný a verejný život. Je verejným činiteľom až do svojho vnútra.

Úplná identifikácia skutočného židovského vodcu so svojím ľudom a jeho nezištná oddanosť voči nemu z neho robia kanál, prostredníctvom ktorého Boh zabezpečuje všetky ich materiálne a duchovné potreby. Preto nielenže je s nimi jedno: oni sú jedno s ním. Ako takí sa môžu povzniesť k jeho pohľadu na realitu a zdieľať jeho božské vedomie a jeho inšpirovaný život, aj keď sa ešte nezdokonalili natoľko, aby si to sami zaslúžili. Presne ako učeníci s Ježišom.