NM.L52 – Posväcujúca Reč

Krivá prísaha je znesvätením duše toho, kto tak robí. Ale to isté platí aj o našich ľahkovážnych sľuboch.

Pasáž čítania: Nm 30:2–31:12

Boh poučil Mojžiša o zákonoch, ktorými sa riadi, ako môže človek zložiť Bohu sľuby a prísahy.

Nm 30:3; Boh prikázal Mojžišovi, aby povedal židovskému ľudu: Ak niekto urobí sľub Bohu . . . nesmie porušiť svoje slovo.

Slovo pre „porušovať, uraziť, zneuctiť“ v hebrejčine pochádza zo slova pre „profánne“ alebo „nesväté“. Vnútorný význam tohto verša je preto taký, že by sme naše slová nemali robiť „nesvätými“; aj naša všedná konverzácia by mala byť presiaknutá svätými úmyslami a mala by byť v súlade s väčším zámerom Stvorenia, vytvoriť domov pre Boha v tomto svete.

Boh nás učí byť plní svätých slov, aby sme iných rozhovorom posväcovali, nie poškvrňovali, a tým vnášali do sveta a do stvorenia svätosť.