Modlitba či Hlavolam?

Jak 5,15-18: Modlitba viery vyslobodí chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, budú mu odpustené. Vyznávajte si teda navzájom hriechy a modlite sa za seba navzájom, aby ste mali úplné uzdravenie. Modlitba spravodlivého je mocná a účinná. Eliáš [Prorok] bol človek podobnej povahy ako my, a keď sa naliehavo modlil, aby nepršalo, nepršalo na zemi tri roky a šesť mesiacov. A Eliáš [Prorok] sa znova modlil a Nebesá dali Dážď a zem vydala svoje ovocie.

Pre mnohých ľudí je trápne uvažovať o “vrtochoch” vypočutej modlitby – alebo skôr by som mala povedať „nevypočutej modlitbe“? Presne to je záhada: Prečo sú niektoré modlitby vypočuté a niektoré nie? Prečo sú niektorí ľudia zázračne vyliečení z obávanej choroby, zatiaľ čo iní s rovnakým utrpením trpia hrozným úpadkom a zomierajú? Existuje nejaký rým alebo dôvod na vyslyšanie modlitby, alebo je to len šťastie ako pri žrebovaní?

Až doteraz sme nespomenuli Boha, ale je to naše chápanie Boha, ktoré nám v modlitbe buď poskytuje odpoveď, alebo nás necháva zmätených, skľúčených a často aj na pochybách. V skutočnosti je pre skutočných veriacich modlitba hlavným príkladom Božej existencie a prozreteľnosti. Na druhej strane skeptici takmer vždy pri šírení svojej nedôvery vyvolávajú „modlitebnú otázku“ a hovoria: „Ako môže milujúci Boh dovoliť, aby tí, ktorí sa k Nemu modlia, toľko trpeli?“ Alebo: “Štatisticky majú modliaci sa len o niečo viac šťastia ako nemodliaci sa ľudia, pokiaľ ide o prekonávanie bežne smrteľných chorôb.” Alebo: “Neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by modlitby človeka stúpali vyššie ako strop”.

Nepovedal Šalamún v Kaz 9:2: ,Všetko sa deje všetkým rovnako’? Ako teda môžeme vedieť, že takzvaná ‘odpoveď na modlitbu je viac než len náhoda?”

Nikto, kto pozná Boha, by také cynické veci nevyslovil. Náš Nebeský Otec, ktorý je zjavený na stránkach Biblie nie je náladový, ľahostajný, roztržitý, uprednostňujúci jedného pred druhým, alebo neprítomný bez odpovede, ako naznačujú tieto pochybujúce komentáre. Naopak, Písmo dokazuje, že je spoľahlivý, milujúci, ostražitý, spravodlivý a zapojený do záležitostí svojich stvorení. Ak ani vrabec nemôže spadnúť na zem bez Jeho povšimnutia, o čo viac sa podieľa na blahu ľudstva – a jednotlivých ľudí? Záhadu okolo otázky vyslyšaných modlitieb teda nemožno vyriešiť hľadaním chýb na Bohu alebo pochybovaním o ňom alebo o Jeho existencii.

Chyba je v nás, v našom neáujme o Boha a preto nepochopení Jeho zámeru a v našich očakávaniach, čo Boh urobí.

Na najkritickejšej úrovni sa riešenie tejto modlitebnej hádanky začína tým, že Boh nám hovorí, aby sme sa k Nemu modlili. Ak veríme, že je rozumný a cieľavedomý, musíme dospieť k záveru, že rozhodol, že modlitba je pre nás zmysluplná a užitočná. Už samotná modlitba k Bohu nám prospieva bez ohľadu na to, či sa tá – ktorá z našich žiadostí splní alebo nie. To nemá veľa spoločného s takými vecami, ako je to, či žijeme dlhšie, či sme zdravší či šťastnejší, pretože sa modlíme. Keď vezmeme do úvahy všetky veci, Boh sa menej zaoberá našou dĺžkou dní alebo našou radosťou zo života ako naším večným životom a duchovným charakterom, hoci nám určite chce dobre a radostne. Preto dôvod, prečo nám Boh prikazuje, aby sme sa k Nemu modlili, je v podstate duchovnej povahy, a preto sú aj výhody modlitby väčšinou duchovné. Lebo my sami sme duše v tele.

Ježiš učí v Jn 17:3, že večný život je poznanie „jediného pravého Boha a Ježiša Krista“. To znamená, že pravá duchovnosť sa točí okolo vzťahu s Bohom Otcom a Jeho Synom, t.j.znovuzrodenými Kresťanmi. Komunikácia je životne dôležitá pre úspech každého vzťahu a modlitba je v podstate formou komunikácie. Skrze obetu nášho Spasiteľa a pomoc Ducha Svätého, ktorú dostali všetci Znovuzrodení Kresťania, máme v modlitbe otvorenú priamu linku komunikácie so samotným Bohom celého stvorenia! Modlitba nám umožňuje udržiavať a prehlbovať náš vzťah s naším Otcom a Starším Bratom napriek vzdialenosti a rozdielom v našej povahe.

Okrem toho Ježiš prišiel zjaviť ľudstvu Stvoriteľa všetkého ako Otca (Jn 1:18) a učí nás prichádzať pred Neho v modlitbe ako deti k svojmu Otcovi (Mt 6:9). Toto stanovuje základné hranice vzťahu: milujúceho a verného Otca k svojim poslušným a zbožňujúcim deťom. Nejde o vzťah rovných, ani o obchodné partnerstvo alebo obchodné združenie. Je to rodinný vzťah, v ktorom je Boh Otcom a my, znovuzrodení Kresťania, pokorným a poslušným synom. Vo všetkých vzťahoch tohto druhu má vždy prednosť vôľa a zámery Otca. Keď sa aj sám človek Ježiš modlil v Getsemanskej záhrade, keď prosil, aby od Neho prešiel jeho kalich utrpenia a smrti: „Avšak nech sa stane nie moja, ale tvoja vôľa“ (Lk 22:42).

Toto nie sú jediné zásady, ktoré musíme o modlitbe pochopiť, ale patria medzi najdôležitejšie. Čo znamenajú?

1. Modlitba nie je len prostriedkom na získanie vecí od Boha. V skutočnosti, ak je toto náš prístup k modlitbe, konáme v rozpore s Božím zámerom s nami, pretože Boh sa nám snaží vštepiť svoj dávajúci, k iným vychádzajúci charakter. Naša modlitba je frustrujúca a neúčinná dovtedy, kým zmeníme svoje motívy k modlitbe.
2. Modlitba je len jedným z aspektov oveľa väčšieho, duchovného vzťahu. Treba to vidieť na svojom mieste v Božom zámere s našimi životmi. Možno sa modlíme od rána do večera, ale, ak neprispôsobíme aj zvyšok svojho života Božej vôli bude to len reťaz prázdnych slov.
3. Modlitba si vyžaduje spasiteľnú vieru. Nie rozumovú. Pohľad tohto sveta na vieru je lacný a zjednodušený, ale biblická viera – skutočná dôvera v Božiu dobrotu voči nám – je podstatnou súčasťou kresťanskej modlitby. Kresťan, ktorý sa modlí vo viere, dáva Bohu na vedomie svoje prosby a verí, že bude nielen vypočutý, ale aj bude mu daná odpoveď pre jeho konečné dobro. Či už je odpoveď „pozitívna“ alebo „negatívna“, môže sa usmiať a povedať: „To, ako sa Ty, Otče, rozhodneš v tejto mojej žiadosti, je pre mňa práve teraz najlepšie.“

Tento posledný bod je to, čo Pavol uzatvára v Rim 8:23-30: Boh vie najlepšie, čo nás privedie do večného života a slávy v Jeho Kráľovstve. Takže v konečnom dôsledku pre tých, ktorí poznajú Boha, naozaj neexistuje žiadna modlitebná hádanka ani rébus. Existuje len poznanie Boha a z neho vyplývajúce volanie, ktoré Boh nenecha nezodpovedané.

Naše modlitby sú počuté.

Ale ich vypočutie má svoje podmienky a keď ich splníme, všetko bude fungovať pre dobro tých, ktorých si Boh vyvolil, aby s Ním mali láskyplný vzťah.