Náuka Sebaovládania

 OTÁZKA:

Môj desaťročný syn je milý chlapec, ktorý je zvyčajne príjemný a zdvorilý. Má však zvyk, ktorý mňa, môjho manžela a moju deväťročnú dcéru ženie do nepríčetnosti.

Môj syn miluje prezývať moju dcéru, aj keď si uvedomuje, aká je citlivá, a niekedy, keď je nabudený, ju chytí okolo krku a stlačí ju trochu príliš silno.

Viem, že môj syn miluje svoju sestru. Keď ich vidím, ako sa spolu pekne hrajú, vždy ich pochválim. Svojmu synovi vždy prejavujem náklonnosť objatím a bozkami. Skúšal som negatívne napomenutia aj pozitívne povzbudenia, ale zdá sa, že nič nefunguje. Pomoc! Potrebujem radu.

• Je toto aj tvoj problém, hoci možno len čiastočne?
• Je toto aj tvoj problém, hoci možno skôr na úrovni mučivých myšlienok a emócií?
• Máš rovnakého teenegera vo svojom vnútri?

ODPOVEĎ:

Znie to, že si na správnej ceste pomocou pozitívneho a negatívneho povzbudzovania. Ale nikdy nie je ľahké vyriešiť rodičovské problémy na základe niekoľkých riadkov vysvetlenia. Interakcie medzi ľuďmi sú plné nuáns, ktoré znamenajú veľmi veľa…

• Hovoríš, že tvoj syn má „zvyk, ktorý vás vytáča do nepríčetnosti“. Chceš povedať, že tento zvyk sa vyskytuje často, možno niekoľkokrát denne?
• „Miluje“ ju prezývať – máš na mysli hanlivé mená – nadávky?
• Keď je „je nabudený“ (= je rozčúlený?), chytí ju okolo krku a trochu silno ju stlačí – dusí ju?

Dovoľ mi však navrhnúť niekoľko vecí, na ktoré sa treba pozrieť.

Môj prvý odhad, a je to len domnienka, je, že tvoj syn má v určitých situáciách problémy s ovládaním sa.

• Čo je v týchto situáciách spoločným menovateľom?
• Bol nahnevaný?
• Bol príliš nadšený?
• Chcel niečo, čo mal niekto iný?
• Bol podpichovaný?

Je ľahké správať sa milo a byť príjemný, keď sa ti darí a ty máš dobrý deň.

Ale skutočným meradlom človeka je to, ako reaguje a zvláda, keď veci nejdú podľa jeho predstáv.

Aj keď môže byť človek sklamaný alebo frustrovaný, nie je to dobrá výhovorka na osočovanie alebo neschopnosť ovládať sa. Takže najprv, ak si tak ešte neurobil, nauč svojho syna ovládať sa a zodpovednosti. Vysvetli mu, že jediná vec, ktorú človek v tomto svete skutočne ovláda, je to, ako reaguje a čo robí; ak sa vzdáš tejto kontroly, potom skutočne neovládaš nič!

Tvoj syn má desať, povedz mu jasne, čo od neho očakávaš, žiadne výhovorky a potom to presadzuj s dôsledkami. BODKA.

Už nikdy sa nenechaj vtiahnuť do vysvetľovania, prečo má jeho správanie dôsledky, pretože diskusia pôsobí ako odmena za negatívne správanie.

Päť krátkych slov by malo stačiť. Niet pochýb o tom, že je to šikovný chlapec a vie, že takéto skutky sú nesprávne, takže ak ti povie, že zabudol, nemusíš všetko znova prechádzať, dôsledok mu pomôže spomenúť si.

Všetko, čo spôsobí, že rodič „skočí do boja“, je úspešným zariadením na upútanie pozornosti. Aj keď možno máš pocit, že tvoj syn by nezvečnil situáciu, ktorá mu dáva negatívnu odozvu, čo vo svete detského správania to nie je pravda.

Deti sú „tvrdo nastavené“ na to, aby hľadali pozornosť svojich rodičov, a je oveľa jednoduchšie získať si ju negatívne ako pozitívne.

Rozhovor s ním alebo interakcia, aj dotykom alebo očným kontaktom, pôsobí ako odmena za správanie. Musíš sa uistiť, že za svoje skutky nezíska žiadnu odmenu – pokiaľ ide o pozornosť – a tiež za to, že bude znášať následky.

Povedzme napríklad, že tvoj syn práve stlačil tvoju dcéru „trochu príliš silno“ – čo je absolútne neprijateľný skutok, ktorý nemôže ospravedlniť žiadne ospravedlnenie a nikto by nemal mať možnosť vyjadriť sa (ďalšie zariadenie na upútanie pozornosti, v zmysle jeden na jedného, ​​zatiaľ čo vysvetľuje). Okamžite povieš: “Žiadne dusenie!” a okamžite uplatňuj následok, ako že okamžite poskladá všetky uteráky do bielizníka, alebo iné.

Dôsledky by mali byť okamžité, primerané a krátke; zvyčajne stačí niečo, čo dieťa prinúti pracovať desať minút.

Keď sa môj syn v rovnakom veku snažil o pozornosť negatívnou rečou, zasekla som ho naozaj prísne a za trest musel umyť toaletu. Pomohlo.

Najlepšie je, že toto môže uplatňovať aj na seba samého každý dospelý. Ak sa naučíme sebaovládaniu, svet bude naozaj zdravším a pokojnejším miestom pre všetkých.

Tot oje moja troška pre tvoje zamyslenie, ale je tu ešte jedna vec. Potreba pozornosti je legitímna potreba a ako taká musí byť naplnená. Ak tvoje deti prejavujú potrebu väčšej pozornosti od vás rodičov v určitých časoch dňa (keď prejavujú zlé správanie), potom im ju venujte podľa vašich predstáv. Skôr ako sa budú správať zle, priveďte ich do svojho kruhu, požiadajte ich, aby vám pomohli alebo s vami urobili niečo, ako napríklad pomoc pri príprave večere. Obaja sa pozrite, či môžete zabrániť niektorému z tohto negatívneho správania. Vďaka tomu – a presmerovaniu pozornosti a následkom – by ste mali byť schopní pokročiť v týchto otázkach.

Vaša schopnosť urobiť krok späť a analyzovať situáciu povedie k lepšiemu pochopeniu toho, čo sa skutočne deje medzi vami a vašimi deťmi. Vaša láska a záujem o nich je evidentná a povedie k úzko stmelenej rodine, o ktorú vám ide.

A Bohu ide o nás všetkých. Nech nás v tom žehná !