Piate prikázanie

23 OKTÓBRA 2021
Ako rodičia, sme zástupcami Boha pre naše deti. Preto je našou povinnosťou žiť život hodný Jeho cti. V konečnom dôsledku zodpovednosť za dodržiavanie tohto prikázania padá na dieťa. Ale sú to rodičia, kto plnením svojich povinností voči Bohu, jednoznačne kladie základ pre to, aby dieťa dodržiavalo toto prikázanie.

Kto si Boha ako Otca váži, bude Ho postupne napodobňovať vo všetkom. Bude sa zo všetkých síl snažiť byť ako jeho Otec. Preto otcov Pavol varuje:

Ef 6,4: A, otcovia, neprovokujte svoje deti do hnevu (žiaľu, trápenia, napätia, smútku), ale vychovávajte ich v Pánovej disciplíne a Jeho karhaní (napomínaní).

V Ef 6:4 sa Pavol priamo obracia na otcov. Keď to spojíme s Kol 3:21, získame širší pohľad na to, o čom Pavol hovorí: „Otcovia, nepopudzujte svoje deti, aby nezostali skľúčené.“ Tento problém môžu mať aj matky, ale otcovia majú od prírody oveľa väčšiu pravdepodobnosť, že sa dopustia tejto chyby pri výchove detí.

Tento verš je jasnejšie vyjadrený: „Nedeste a nerozčuľujte svoje deti, aby ich to neodradilo.“ Slová „nahnevať“, ako vo verzii KJV, nie sú v gréckom texte. Apoštol povzbudzuje rodičov, aby svojim deťom nerobili také veci, ako je panovačnosť, neustále hľadanie chýb a otravovanie. Posledná fráza naznačuje: “… zo strachu, že dieťa bude apatické, náladové alebo negatívne, inak povedané, aby nestratilo záujem o interakciu a náuku. Inak povedané aby nezdebilnelo.”

Mnohí otcovia tu robia veľmi vážnu chybu, keď svojou dominantnou, neskrotenou a nekontrolovanou povahou psychicky aj emocionálne utláčajú dieťa tým, že všetko zaň hovoria, alebo robia, ak sa dieťaťu niečo nepodarí, rýchlo mu zmenia aktivitu atď. Skrátka, otcovia tak pre vlastnú nezrelosť charakteru, prejavujúcu sa netrpezlivosťou a nervozitou (hnevom) dieťa utláčajú a ubližujú mu. A zrejme nielen dieťaťu. Čo sa môže ľahko a rýchlo stať je, že sa dieťa pod tlakom takého prejavu rodiča uzavrie do seba, lebo malé dieťa sa nevie s rodičom hádať, ani mu vysvetliť, že je neskúsené, a prestane prejavovať záujem o vonkajšie podnety, učenie sa reči atď. Takže dieťa sa postupne uzavrie do svojho sveta, kde nikoho nepustí. Takéto deti potom psychológia MYLNE nazýva autistické.

Psychicky a emocionálne utláčané deti však nie sú autistami, sú to obete násilných prejavov svojich nezrelých a príliš dominantných, nervóznych, netrpezlivých otcov, ktorí z týchto prejavov nerastú, rozumej: nežijú pokánie. Preto si otcovia musia uvedomiť, že ich netrpezlivý prejav ich okolie vníma ako psychické aj emocionálne násilie a musia zo svojej nezrelej osobnosti a násilných prejavov robiť pokánie – musia v prvom rade sami dozrieť a dospieť do zrelosti muža. A uvedomiť si treba aj fakt, že násilie na blížnom je hriech a Ježiš stavia hnev na úroveň vraždy (Mt 5:22). Ak si sa tu ako rodič spoznal, pomôcť ti môže aj nás kurz Úžasné Duchovné Dozrievanie, ale iba v prípade, že sa k svojej nezrelosti priznáš a úprimne svoj charakter začneš trénovať v trpezlivej vytrvalosti Kristovej miernosti.

Ako zistíš, či si, alebo nie si takým rodičom? Jednoducho. Odpovedz si úprimne na nasledujúce otázky:

  • Kto je v tvojej domácnosti obvyklým iniciátorom aktivít: Si to ty, alebo manželka?
  • Máš/ vynucuješ si vždy a vo všetkom prvé aj posledné slovo?
  • Vyžaduješ si, aby sa všetko dialo rýchlo, lebo ty si netrpezlivý?
  • Potrebuješ mať všetko (aj čas manželky s dieťaťom) pod kontrolou?
  • Záleží ti na tom, aby si bol pri všetkom a do všetkého osobne zainteresovaný?
  • “Prepisuješ” správanie, či inštrukcie svojej manželky, dané dieťaťu počas jej interakcie s ním?
  • Preberáš aktivitu s dieťaťom, alebo do nej zasahuješ aj v prípade, že dieťa už niečo robí, alebo sa učí so svojou matkou?
  • Brániš svojej žene, alebo ju blokuješ v jej materstve a jeho prirodzených prejavoch ako sú uspávanie dieťaťa, náuka reči, jedenie, hranie, učenie sa nových zručností atď., svojimi zásahmi doň?
  • Si rýchlo podráždený, či nervózny z prejavov, alebo nezdarov svojho dieťaťa?
  • Máš strach priznať si, alebo sa hanbíš aj povedať: “moje dieťa toto ešte nevie”?

Ak si na minimálne tri otázky odpovedal/a kladne, vieš, že potrebuješ rast v trpezlivosti, vytrvalosti a miernej láskavosti.

Pavol apeluje na rodičov, aby svoje deti trénovali premyslene, aby sa charakter a osobnosť ich detí formovali bez toho, aby sa tým zničila ich sebaúcta. To je možné len v pokojnej atmosfére domova a sebaovládaní rodičov. Umožňuje nápravu, no zároveň nabáda k trpezlivosti s neskúsenosťou detí. Uvedom si tu dôležitosť Pánovho učenia, že múdrosť sa rodí v pokojnom čase. To znamená, že ak rodič nedokáže ovládať svoju netrpezlivú povahu a svoj vlastný, cholerický prejav, ak tu rodič sám charakterovo nedozrel a nezreje do Kristovej miernosti, láskavosti a trpezlivosti, nielenže tým utláča celú rodinu, ale svojmu dieťaťu tak doslova bráni vôbec niečo sa naučiť. Ježiš nás učí, že kto takto “zabíja” svojich blížnych, pôjde pred Súd.

Tu si musí každý rodič uvedomiť prečo Pán nezrelým, netrpezlivým a hnevlivým zakázal viesť Božiu cirkev. A to isté platí o učiteľoch v školách, ktorí sú sami nezrelí v trpezlivosti, vytrvalosti a miernej láskavosti a radšej deti súdia, nálepkujú,a odmietajú, lebo sami sú neskúsení a slepí. Ak sa rodič nevie ovládať, jednoducho nemôže byť ani autoritou v domácnosti, čo je domáca cirkev, nieto byť vodcom Bratov v Kristovi. Namieste je tu pokánie z netrpezlivosti a hnevu a to práve premáhaním seba samého. A preto ani náprava dieťaťa nesmie byť  pomstivá. Musí sa podávať pre dobro dieťaťa, ale vždy v medziach priestupku.

Pavlov príkaz v Ef 6:4 je silnejší; ľahko by sa to dalo preložiť: “Nerozzúrte svoje deti do hnevu.” Sklamanie, ktoré pochádza z podráždenia, má tendenciu viesť človeka k tomu, aby sa vzdal. Naproti tomu rozzúrenie navádza človeka k tomu, aby sa tvrdohlavo bránil. Ani jedno nie je dobré, ale hnev je z týchto dvoch reakcií ten horší, lebo hnev vedie k vražde. Ak sa rodič neovláda, ak sám duchovne nedozrieva, t.j.nerastie, vychová zo svojho dieťaťa len ďalšieho “nerozumného nerváka”. A toto nechce pre svoje dieťa nik z nás, však?

Slová preložené ako „provokovať“ a „hnev“ sú presne to isté slovo v gréčtine. Verš môže byť legitímne preložený ako: “Nerozčuľujte svoje deti do zúrivosti.” Mohli by sme to povedať doslova aj takto: “Nepopudzujte svoje deti do hnevu, aby nezdebilneli.” Znie to síce tvrdo, ale pozor! Debilita nie je len to, čo všetci poznáme ako nepríjemnú nadávku, ktorú Boh zakazuje.

Debilita jedincov je, bohužiaľ, v mnohých prípadoch práve následok, ovocie výchovy duchovne nezrelými, cholerickými rodičmi, ktorý sa prejavuje mentálnou až fyzickou slabosťou človeka, doslova až mdlobami – odpadávaním (čiastočným alebo aj pravidelnou stratou vedomia), a chorľavosťou. Uvedom si, že cholerického človeka do jeho prejavu poháňa zlý duch, nie Boží. A každý prehnaný prejav je jednoznačne od zlého, ako učí aj Pán sám na inom mieste.

Celkovo nás tu, čoby rodičov, a zvlášť otcov, Pavol učí, aby sme v našich deťoch nespôsobovali negatívnu a zlostnú náladu alebo negatívne citové rozpoloženie. Mohlo by sa nám to vrátiť ako bumerang, pretože deti nakoniec odzrkadlia dispozície rodičov. Prísnosť v náprave dieťaťa je v poriadku, aj Boh je prísny. Ale najmä muži si musia pri korekcii detí dávať pozor na svoj vlastný temperament.

A to isté platí aj o “pasívnych”, alebo “duchovne neprítomných” otcoch. Pavol hovorí o nespravodlivosti, uprednostňovaní detí, prehnanej náprave, zanedbávaní a fyzickej krutosti v náprave dieťaťa. Také dieťa sa len ťažko bude učiť niečo nové a aj keď začne, pre nekontrolovaný prejav rodiča rýchlo stratí záujem a zavrie sa vo svojom svete. Logicky, lebo inak sa brániť násiliu, ktoré z rodiča vníma, a ktoré mu ubližuje, nevie a nedokáže. A zamyslime sa, čoby rodičia aj nad tým, ako také správanie pôsobí na nášho manžela, či manželku, t.j. naše vlastné telo. Už si sa, otec, zamyslel, či náhodou netrpí rovnako aj ona?

Uvedom si, otec, že tvoju nezrelosť, prejavujúcu sa dominantným, netrpezlivým a cholerickým prístupom, dieťa – a nielen ono – vníma ako psychický a emocionálny útlak, t.j. násilie na svojej duši. Takto hrešíš proti Bohu aj láske k blížnemu (celému Zákonu) a ubližuješ maličkým. Toto nie je malá vec, ani vec, ktorá by vševidiacemu oku Boha unikla, ver mi. A je to práve tento prístup, ktorý Pán skrze Pavla v liste zakazuje.

Stačí len preskúmať seba samého, čoby rodič, ale zdravé je aj opýtať sa na názor na nás, čoby rodičov, u svojej manželky a priateľov. Ak si Kristov, potom vieš, že pokánie je prvým krokom k večnej spáse. Pokánie, alebo inak povedané duchovný rast, je prejavom úcty k Bohu, nášmu Otcovi. Dozrievať osobne, t.j.rásť zo svojich charakterových slabostí nie je hriech, ani hanba, je to plnenie Jeho vôle. Hriech a hanba je odmietnuť poslušnosť príkazu rásť a poškodzovať tak svojou zaťatou nekajúcnosťou Božiu Cirkev, svoje deti, rodinu, aj seba samého.

Najnovšie príspevky