Podriadťe sa Bohu

22 JANUÁRA 2020
Poslušnosť, pokora a podriadenosť sú dnes veľmi nepopulárne. Žijeme totiž v posledných časoch, o ktorých Ježiš predpovedal, že budú totožné s časom Noeho. Napriek tomu, rozumní a Boží človek sa cvičí práve v týchto atribútoch, lebo vie, že bez nich je prežitie nemožné rovnako, ako by bez nich nebolo ani prežitie Noeho a jeho rodiny.

Božie Slovo nás o poslušnosti, alebo podriadenosti učí takmer na každej stránke Písma, ale asi najokatejšie je to v pasážach ako Ef 5,21, Jak 4,7, 1 Pt 2,13 a v 1 Pt 5,5

Prečo je podrobenie sa také ťažké? Existujú dva základné dôvody: vzdelanie a postoje. K prvému dôvodu dochádza, pretože všetci chceme byť slobodní. Každý chce mať väčšiu slobodu, než mal doteraz. Sloboda je hlavnou témou Biblie, je tu však problém: Boli sme zle vzdelávaní. Poviem to inak a priamo: boli sme indoktrinovaní nezmyslami, ktoých cieľom bolo spraviť z nás otrokov systému, nie slobodných občanov. A kvôli tejto indoktrinácii, ktorú mnohí nazývajú vzdelávanie na školách, každý z nás kladie iný dôraz na to, čo byť slobodný znamená. Božie Slovo a Jeho náuku odmietajú veľakrát dokonca aj tí, ktorí o sebe tvrdia, že sú veriaci. Byť slobodným neznamená to isté pre každého človeka, pretože rovnaké veci nie sú rovnako dôležité pre všetkých. Niektorí ľudia si kvôli okolnostiam osvojili sústredenie sa na potrebu väčšieho množstva jedla. Iní ľudia chcú mať slobodu vykonávať svoje sexuálne vášne. Každý kladie väčší dôraz na to, čo by chcel robiť. Prečo? Peter píše 1Pt 1,18.

Tradícia je tým kultúrnym spôsobom, metódou alebo výhliadkou, ktorý sa do nás vtláča od narodenia. Vplyvy našej kultúry sú na nás vrstvené ako cibuľa. Aké vrstvy kultúry, a teda aj tradície, sa na nás hromadili?

Prvú vrstvu do nás vtláča domov, rodina – alebo jej nedostatok. Toto nastavuje našu myseľ na to, čo je v živote dôležité. Potom je tu o niečo väčší segment – susedstvo. Spočiatku na nás susedstvo nemá veľký vplyv, ale akonáhle začneme rozširovať svoje obzory mimo domov, vplyv matiek a otcov pomaly slabne. Naši rovesníci v našom susedstve na nás začínajú pôsobiť v širšej kultúrnej vrstve, pretože sme unikli, ako je aj pravda, z domu a teraz sme vyšli do susedstva. Neustále to vrstvíme: Má na nás vplyv mesto, štát, región a potom aj národ. Ale je tu aj duch tohto sveta a falošný náboženský vplyv.

Peter povedal, že sme boli vykúpení z tradície otcov. Ale my si toto vôbec neuvedomujeme, lebo nám nik nevysvetlil a nás samých málo, ak vôbec zaujíma (väčšina sa na to nikdy nepýta), čo to vykúpenie naozaj znamená a akých oblastí života sa týka, však? A všetci budú súhlasiť keď poviem, že celý svet sa ide práve z týchto multi-kulti tradícií zblázniť. A spločnosť takto iba stále viac degeneruje. Jedným z hlavných slov našej doby je totiž multikulturalizmus. Všade dnes máme ľudí, ktorí sa snažia ostatných presvedčiť, že štátny jazyk krajiny, kde žijú, nesmie byť úradným jazykom národa, kde žijú, pretože oni sa chcú uchýliť k vlastnej, privezenej kultúre. Títo ľudia si vôbec neuvedomujú, že emigráciou do iného národa sa rozhodli prijať aj jazyk a kultúru (v istej miere aj správanie sa) národa, do ktorého prišli. Namiesto toho sa snažia nanútiť hosťovskej krajine prispôsobenie sa svojej kultúre a tradíciám. A pretože zodpovední krajín nemajú pravé poznanie vecí, nechránia si ani Bohom darovanú vlasť. Lenže takíto sebeckí imigranti si odmietajú uvedomiť, že ak sa chcú stať plnoprávnymi občanmi novej vlasti, musia sa podrobiť zvykom a tradíciám tejto novej vlasti. A to isté je pravda aj v duchovnej sfére. Bohužiaľ, ani tu sa mnohým nepáči, že Božie kráľovstvo je kráľovstvo, nie demokracia a že v ňom vládne Boh, nie oni. A tento Boh svojmu kráľovstvu určil tak zákon ako aj jazyk a tradície. Kto to rešpektovať odmieta, ten sa UŽ a sám z kráľovstva vylúčil. Buď sme dnu, alebo sme von, je tak?

Dnes však existuje silný trend nútiť ľudí, aby urobili pravý opak toho, čo je správne a držali sa zvykov a tradícií svojej bývalej vlasti. Toto je pravda a je to vidieť aj v mnohých spoločenstvách. Tento proces však len pomáha trhať ľudí znútra, aj od seba, a aj celé národy! Tento vrodený a z domu naučený aj vnútený egoizmus, nás pomaly vedie k absolútnemu pomäteniu mysle, pretože rozličné kultúry spolu nikdy nemôžu a nebudú súhlasiť. A rovnako tak nebude nikdy súhlasiť telesný človek v nás s tým duchovným, ktorým sa máme stať. A takto sme dospeli k prostrediu, pripravenému na konflikt – pokiaľ sa niekto nepodriadi. Chvála nášmu Bohu, že čoskoro príde nastoliť svoje Božie kráľovstvo na zemi!

Svet je aký je, pretože Adam a Eva jedli zo stromu poznania dobra a zla, čo naznačuje poznanie z mnohých zdrojov. Bol to akýsi náhľad multikulturalizmu – poznanie z mnohých zdrojov bez duchovného vedenia Boha. Je jasné, že musíme dostať Boha späť na scénu 2Sol 2,15.

Aj Boh má svoje tradície! Tomu, kto ich ešte nepozná, pomôže aj náš kurz Viera. Na jednej strane máme tradície, že Boh nás učí skrze Svoje Slovo, skrze Svojich služobníkov. A sme pri ďalšom probléme: my Jeho služobníkov neprijímame a preto neprijímame ani Božie posolstvo, ktoré nám prinášajú. Nepochopili sme Ježišovu modlitbu (Jn 17,6-8). Boh má tradície a chce, aby sa im Jeho Rodina prispôsobila. Ľudia však aj do Cirkvi priniesli tradície z celého sveta. A tie vytvárajú pôdu pre konflikt! Božie tradície a tradície, ktoré máme zo sveta, sa nikdy nespoja! Keď k tomu pridáme našu túžbu byť slobodní, bude to len ďalší, absolútne nepotrebný neporiadok! Presne to čítame aj v 2Sol 3,6.

Hlavný rozdiel spočíva v tom, že Božie tradície sú správne a pravdivé a že fungujú! Pretože však obrátenie sa je proces a pretože všetky Božie tradície nepoznáme okamžite, ani mihnutím čarovného prútika, všetci so sebou prinášame svoje pôvodné tradície aj do Cirkvi. Cirkev je teda pripravená na konflikt, čo je hlavný dôvod, prečo Pavol napísal knihu Efezanom. Učí nás, že aby medzi nami mohla existovať jednota, musia sa Izraeliti aj pohania podrobiť Kristovi, pretože ich kultúry a tradície sú nesprávne!

A sme späť pri tom, že sme boli nesprávne vzdelávaní, podľa tradícií rodiny, spoločnosti, regiónu, štátu a národa. Tieto vlastnosti nosíme so sebou. Nie každá z nich sa mýli, ale pripravili nás na konflikt s Bohom a medzi sebou. Iba Božie tradície sú úplne správne a pravdivé a budú vytvárať správne veci. Ak existuje rozpor medzi tradíciami, ktoré sme zaviedli do Cirkvi a Božími tradíciami, musíme sa podrobiť Bohu, pretože čoby vykúpení predrahou krvou Krista, si už nemôžeme robiť, ako sa nám zachce. Ak budeme konať svojvoľne a sebecky, pretože sa zameriavame na to, čo my považujeme za slobodu, privedie nás to do konfliktu s Bohom – a to je nebezpečné! Poškodzuje to duševné zdravie, aj vzťah s Bohom!

Druhým dôvodom, prečo máme problémy, sú naše zvrátené postoje, ako zjavuje aj Ef 2,1-3. Všimni si, čo poháňa ľudí: tento zlý duch motivuje žiadostivosť nášho tela a skazenej mysle.

Existuje duch, ktorý sa vyznačuje zlou túžbou – žiadostivosťou – aby sme všetko robili po svojom. Vidíme ho aj v cirkvách, kde istí, ešte stále však telesní členovia manipulujú iných, aby konali podľa ich predstáv o spoločenstve. Alebo keď sa veriacim zadá nejaká duchovná úloha a oni vo svojej nenásytnej žiadostivosti robia veci presne opačne, než sa im uložilo. Neuvedomujúc si, že takto sa len presycujú sebectvom. Božia vôľa ich nezaujíma a oni sami neprijali účasť na Božej výchove. Nesprávne vzdelávanie v kombinácii s negatívnymi postojmi sa rovná konfliktu. Ľudská prirodzenosť je súbor postojov, v ktorých prevláda túžba uspokojiť seba. Preto je toľko konfliktov (pozri Jak 4,1-4). Lebo Boží zámer a Jeho vôľa pre nás na zemi a so zemou nikoho nezaujíma. A to platí aj o väčšine tzv.veriacich.

Naše túžby – či už je to manžel alebo manželka v manželstve, alebo v podnikaní, alebo v politike medzi národmi – sa navzájom spájajú. Konflikt sa neskončí, kým všetci nebudú zachovávať Božie tradície. Preto sme v procese obrátenia. Je našou povinnosťou obrátiť k Božím tradíciám, aby sme prestali narážať na seba. Musíme prekonať toto nesprávne vzdelanie a náš sebecký postoj a ustavičné uspokojovanie seba samých. Je čas hľadať Božie zámery a plniť Jeho vôľu.

Satan je v konečnom dôsledku zdrojom oboch. Musíme si uvedomiť, že sme stále ovplyvniteľní a že kdesi stále zachytávame jeho vysielanie. A to podriadenie sa Bohu sťažuje. Protivník stále pracuje a spôsobuje konflikty. Kdekoľvek Satan ide, konflikt vybuchne. On je jeho majstrom.

Sloboda bez usmernení (ako sú zákony, zásady, doktríny, nariadenia, alebo dokonca príklad inej osoby), ktorej sa človek podrobuje (čo znamená, že sa my ako jednotlivci podriadime prostredníctvom sebaovládania alebo sebakontroly), sa zmení na chaos, práve kvôli túžbe po moci ovládať iných. Túžba ovládať je to, čo mnohí nazývajú sloboda. Preto existuje toľko strašných rozvodov a opätovných manželstiev. Podajnosť, či už dobrovoľná alebo neochotná, je nevyhnutná. Niekedy je lepšie to akceptovať a robiť to, čo je správne, hoci neochotne, než to neurobiť vôbec.

Musíme teda pochopiť, že tu existuje autorita. Boh je tou najvyššou, ale niekedy je to aj iná ľudská bytosť, zákon, Božia tradícia atď. Ale vždy tu existuje autorita. Je to nevyhnutná skutočnosť života. Stále tomu čelíme. Každý žije pod nejakou autoritou a každý sa musí podriadiť, aj keď je to len podľa prírodzených zákonov. A niektorí sa pre neposlušnosť podriadiť sa, niekedy ocitnú na okraji útesu. Je to také jednoduché. Aby sme nespadli z útesu, musíme sa podrobiť zákonu neprekračovať zábradlie. Prečo? Pretože sme sa slobodne rozhodli žiť. Vieme, že ak porušíme tento zákon – ak sa mu nepodriadime – skončíme pod útesom, dolámaní na kusy. Toto platí tak v telesnej ako aj duchovnej oblasti. Ľudia upriamení len na seba a svoje telesné žiadosti, končia pádom zo Skaly, ktorou je Kristus.

Všimni si, že podriadenie sa má široké uplatnenie. Poddanie sa totiž nezahŕňa iba vzťahy s Bohom alebo vzťahy s inými ľuďmi. K podriadeniu dochádza takmer vo všetkých oblastiach života, dokonca aj keď sa podriaďujeme veciam, ktoré by sme nazvali zdravým rozumom alebo prírodným zákonom. Každý, kto má Božiu myseľ, bude vyhľadávať každú príležitosť aby sa Bohu podriadil, pretože toto je – paradoxne – skutočná sloboda.

Spomeň si na Jána 8,32, kde Ježiš hovorí: „Poznáte pravdu a pravda vás oslobodí.“ Neznamená to, že človek bude slobodný, iba ak sa podriadi pravde? Poznanie pravdy nestačí; To, že tvoj mozog, či pamäť o niečom vie, nestačí. Sloboda prichádza len k tým, ktorí sa podriaďujú Pravde. Ježiš je stelesnená Pravda. Skutočná sloboda spočíva v podriadení sa práve tejto Pravde. A Boh chce, aby sme boli slobodní.

Najnovšie príspevky