Pokarhanie je dar

Dt 1:4: Mojžiš pokarhal židovský ľud po tom, čo zabil amorejského kráľa Sichona. . . a Og, kráľ Bášanu.

Ľudia prijímajú pokarhanie ľahšie po tom, čo od osoby,  od ktorá ich napomína prijmú nejaký materiálny prospech. Tým, že niekoho pokarháme, robíme mu duchovnú láskavosť. Takže ak tejto duchovnej priazni predchádzame materiálnou priazňou, zabezpečíme, že pokarhanie nebude považované za čin zlého úmyslu.

Mojžiš nám na svojom príklade ukázal, že tento princíp platí aj vtedy, keď jednotlivec alebo skupina potrebuje pokarhanie za taký závažný hriech, akým je výroba Zlatého teľaťa. Z Mojžišovho príkladu sa učíme, že by sme mali druhým poskytnúť plnú pomoc – konkrétnu (materiálnu) aj duchovnú – aby sme ich vrátili späť na správnu cestu života.

Tým, že takto pomáhame druhým, získavame Božiu pomoc pri hľadaní vlastnej správnej životnej cesty, ako aj Jeho pomoc pri zabezpečovaní materiálnych potrieb nás a našich blízkych.