Pokúšaní napomínať

1 MARCA 2020
Máme právo, či dokonca povinnosť napomínať každého v našej blízkosti a to kedykoľvek ich vidíme robiť niečo, čo skutočne v prvom rade lezie na nervy iba nám? Lebo väčšinou chceme napomínaním dosiahnuť, aby ľudia okamžite prestali, alebo čo najskôr zmenili niečo, čo vadí iba nám. Lenže sa, čoby veriaci v Krista, vôbec nezamýšľame, či je v prvom rade správne práve to naše nutkanie napomínať. Ako teda učí napomínať Pán? Robíme pokánie aj tu? Zamýšľame sa vôbec niekedy nad spôsobom, akým napomíname?

Spolu s manželom žijeme v prenajatom dome, s peknou a v lete krásne zelenou a bohatou predzáhradkou. O jej starostlivosť sa nájomnou zmluvou a v plnom rozsahu, zaviazal majiteľ domu sám. Pred asi dvoma týždňami prišiel, aby uschnutú, vysokú trávu a zvyšky hortenzií zrezal. Čo zrezal aj upratal, ale všetko lístie v záhradke nechal, ako bolo. Takže som po dňoch prudkých dažďov predzáhradku od napadaného lístia vyčistila. Všetko lístie som nahádzala do kontajeru, ktorý majiteľ domu nechal vedľa nášho domu. Používa ho na stavebný odpad a keďže som jeho zamestnancov videla hádzať doň aj hlinu, posmelená som doň všetko lístie nahádzala. Po vynesení vyše dvadsať vedier lístia, som si už večer po práci a aj nasledujúce dni, „užívala“ riadnu svalovku.

Lenže, ani nie týždeň potom, čo som všetko krásne upratala, mi majiteľ zazvonil na dvere s tým, že všetko lístie musím z kontajnera povyberať, lebo v recyklačnom centre by ho netriedený a miešaný odpad stál oveľa viac, ako iba stavebný odpad. Hoci chápajúc jeho argument s recyklačným centrom, som mu situáciu vysvetlila, ale nedalo sa nič robiť. Chtiac či nechtiac, zmluva o údržbe predzáhradky, či nie, dážď s prudkým vetrom, alebo nie, nedalo sa nič robiť, len lístie z kontajnera povyberať.

Keď som začala lístie upratovať, hovorila som v duchu Pánovi: „Pane, mám mu pripomenúť, že on sám sa zmluvne zaviazal údržbou predzáhradky a že svoju povinnosť pri orezávani oschnutých vecí nespravil ako sa zaviazal? Lebo reptať nebudem, ale veď zmluvou sa k uprataniu lístia zaviazal sám.“

Ale Pán ma doslova ťahal preč od hriechu: najprv ma upozornil pripomienkou, keď mi pred upratovaním bolo jasné, že najlepšie by bolo všetko lístie dať do sáčkov. A potom mi pripomenul učenie Písma, že upozorňovať na chyby žalovaním, či sťažovaním sa, alebo vyhadzovaním na oči nedodržanie zmluvy, alebo vynucovaním okamžitej nápravy správania sa iného (čo je vzbura), je Satanov spôsob. Nie Boží. Toto je pravda Písma, bez ohľadu na to, či sa to niekomu páči, alebo nie. To preto nie je nik iný v Biblii nazvaný Žalobca a Informátor (bonzák, udavač), len Satan.

Pán odo mňa ale vôbec nechcel byť „otropédom majiteľovho charakteru“. Chcel, aby som v pokore spravila dobre tomu, kto sa sám nezachoval správne. Preto som chválila Pána ešte aj v kontajneri. A aj za zastavenie dažďa, aj prudkého vetra, takže asi do 20 minút bolo lístie v sáčkoch, pripravené na odvoz. Som naozaj vďačná Pánovi, že mi bola daná milosť aj ochrana od reptania, aj zlomyseľného posudzovania. Namiesto hriechu mi pomohol pokoriť sa pred Ním a umŕtviť tak moje staré „ja“. Neskôr som o tom rozprávala s priateľkou, a tá sa ma opýtala:

„A ani si mu nepripomenula, že on to má v zmluve?“
Odpovedala som: „Nie, ani som nemukla a vieš prečo?“

Po prvé preto, lebo mne nebolo dané  naprávať majiteľa, ale pokoriť sa pred Pánom.
Po druhé preto, lebo Pán dal jasný príkaz: Lk 6,27.29-31

A keďže sa modlím a som držiteľom prisľúbenia pre oveľa väčšiu vec, než je lístie v kontajneri, s radosťou som poslúchla Boha. Nakoniec som majiteľovi poslala sms a v nej foto vyprataného kontajnera s ospravedlnením, že som ho, hoci nechtiac, mohla poškodiť na cene za recykláciu odpadu. Verím, že ho moja ochota a výsledok práce usvedčili vo svedomí oveľa viac, než by tak spravila moja vzbura proti jeho žiadosti, alebo akákoľvek pripomienka o obsahu nájomnej zmluvy (viď Kaz 9,17).

Prečo toto svedectvo zdieľam? Aby si ty, brat, sestra videl, že každý deň je nám dané množstvo príležitostí v premáhaní seba samých, aj pokušení nezachovať sa podľa vzoru Božej prirodzenosti, ale zhrešiť. Lenže konečná voľba aj rozhodnutie, je len a jedine na nás. Viac sa o pokušeniach dozvieš v kurze Pokušenie. Ja však radšej budem s dôverou a bez prekážky očakávať príchod prisľúbenia a zázraku, než opakovať skúšku Božej náuky, pre nerozumnosť môjho starého človeka a jeho pád v pokušení.

Najnovšie príspevky