Popieranie reality

Pozorujúc ťažkosti v živote môjho priateľa už niekoľko rokov, som celú vec predložila Bohu. On vie vždy všetko najlepšie a je geniálnym a nezameniteľným Radcom vo všetkom. Problém, ktorý som u priateľa videla je popieranie reality, inak zvaný aj sebaklam.

Moderná veda zvaná psychológia ho nazýva Kognitívna Disonancia. V reči národa sa to volá strkanie hlavy do piesku.

Kognícia, alebo poznanie, je mentálna činnosť alebo proces získavania vedomostí a porozumenia prostredníctvom myslenia, skúseností a zmyslov.

Kognitívna disonancia je psychologický konflikt, nesúlad, ktorý človek zažíva, keď má súčasne protichodné postoje, presvedčenia alebo správanie.

Ak to človek nezačne kontrolovať, môže to viesť k úzkosti a duševnému napätiu a dokonca sa taký človek môže pokúsiť racionalizovať škodlivé činy. Aby som priblížila práve ono racionalizovanie škodlivých činov, vysvetlím: ľudia s týmto problémom napríklad:

• vystrčia novorodenca z okna ako M.Jackson
• niektorí rodičia zasa z rovnakého dôvodu nechávajú deti hrať sa samé v autách s kľúčami v zapaľovaní – veď sa len hrá
• iní ideti nechajú v horúčavách, odmietajúc fakt, že dieťaťu sa môže niečo stať
• iní napríklad môžu dieťa ohrozovať zanedbávaním výchovy, čo sami pred sebou popierajú
• ďalší popierajú fakt, že niekomu − hoci len slovne, spôsobom ako hovorili − ublížili a preto nerobia pokánie
• alebo odmietajú negatívne pocity z usvedčenia seba samých a preto sa vyhýbajú aj konfrontáciu s vlastnou chybou, aj pokániu
• pre niektorých je takmer nemožná predstava, že niečo nepochopili ako mali, alebo v danej oblasti nemajú výsledky, preto popierajú pravdu, s ktorou príde iný tvrdiac: “ja som to vedel, ja som to vymyslel, ja som už skôr nad tým premýšľal ….”
• iní zasa “prezliekajú” neschopnosť dosiahnuť niečo za dar, alebo osud − za dobrú vec − aj to je sebaklam
• skrátka odmietajú si priznať nekajúcnosť a preto sa tvária, že jej niet, že všetko je inak, že zlo je dobré, alebo že je na druhej strane

Skrátka, ide o reakciu, keď človek samého seba presviedča, že jeho naozaj nesprávna, alebo život iného ohrozujúca reakcia alebo škodlivé správanie, je “dobré, správne, malo to tak byť”. Nie nemalo a nemá to tak byť.

Ak sa na závery psychológov pozrieme optikou Boha, zbadáme veľmi jednoduchý základ tohto správania: je ním Satan a jeho lož. To, čo psychológia nazýva kognitívna disonancia, to Biblia nazýva lož − sebaklam a za ním je naozaj Satan sám. Apoštol Pavol to vo svojom druhom liste Timotejovi opisuje jasne:

2Tim 2:25-26: Naprávajúc odporcov v duchu miernosti v nádeji, že im Boh možno udelí pokánie, čo vedie k poznaniu Pravdy. A aby sa spamätali, uniknúcz pasce Satana, po tom, čo ich zajal, aby plnili jeho vôľu.

Čo tu vidíme je chýbajúce pokánie. Satan je nielen otec lži, ale aj luhár, vrah a zlodej od počiatku, Nie je teda nič divné na tom, že ľudia, trpiaci na psychologickú poruchu zvanú kognitívna disonancia, prejavujú racionalizáciou škodlivého správania či skutkov, ktoré sú pre väčšinu spoločnosti ako norma absolútne neprijateľné. Áno, je to psychologická porucha, ktorá sa dotýka duše. Lož naozaj zasahuje charakter.

Takže tu vidíme vysvetlenie pôvodu tejto poruchy a ním je nekajúcnosť, ktorá Satana do života človeka priam pozýva. Jeho prejavom v človeku je lživý duch, spôsobujúci sebaklam − kognitívnu disonanciu, ktorá racionalizuje škodlivé a nebezpečné správanie. Ale to nie je všetko. Mnohí sa k sebaklamu utiekajú pre príšernú bolesť, ktorú im situácia alebo pravda spôsobuje emocionálne. Ježiš však jasne povedal, iba poznanie Pravdy oslobodzuje. Lož dušu zabíja.

Táto disonancia sa považuje za základný spúšťač procesu učenia, ktorého výsledkom je, že študenti sa zapájajú do aktivít zameraných na riešenie problémov a/alebo do učenia metódou pokus-omyl, ktoré vedie k budovaniu nových znalostných štruktúr. Preto často vidíme, že človek namiesto pokánia uniká pred pravdou do náuky nových vecí.  Čiže náuka má za cieľ ukryť sa pred nepríjemným pocitom.

Lenže problém je, že v učení Biblie je toto nemysliteľné. Je urážkou Boha a rúhaním, znevažovať Jeho sväté Slovo na skrýšu, či útočisko pre lož.

Výskum kognitívnej teórie v iných kontextoch (napr. laboratórne štúdie) ukázal, že jednotlivci používajú odlišné stratégie, aby zabránili tomu, aby sa nové informácie usadili v ich mentálnom modeli: systematické vyhľadávanie informácií podporujúcich ich predchádzajúce presvedčenie a ignorovanie alebo znehodnocovanie novoprichádzajúcich informácií.

Existuje množstvo štúdií o kognitívnej disonancii, ktoré ukazujú, že ľudia budú zachádzať do mnohých dĺžok (napr. budú čakať na UFO celé hodiny), len aby si zachovali konzistenciu a neohrozili svoj pocit seba samého.

Problém v súvislosti s náukou Písma je, že toho, kto má problém popierania reality, nemožno učiť, lebo taký znehodnotí nové info, aby si zachoval svoje bludy v zmysle sebazáchovy.

Príklad: Predstavme si napr. lekára, ktorý sa z nejakého dôvodu nemohol zúčastniť sympózia, na ktoré sa nielen veľmi tešil, ale ktoré bolo pre jeho prácu nesmierne dôležité. Konfrontovaný otázkou priateľov, prečo sa ho teda nezúčastnil, zapiera skutočný dôvod svojej neprítomnosti na sympóziu, a navyše tvrdí, že bolo dobré sympózia sa nezúčastniť. Nepripravenosť pre prácu považuje za dobré, hoci jeho tvrdenie je sebaklam, založený na nezvládnutých emóciách a lživom duchu, ktorý z neho hovorí, že je dobré nebyť na sympóziu. Takéto správanie má len zlý duch. Lekár si tu odporuje, lebo najprv ísť chcel, snažil sa, aby sa ho mohol zúčastniť, a keď sa nu to znemožnilo, tvrdí, že je to dobré.

Problémom tu je vyhlasovanie, že nebyť na sympóziu, ktoré potreboval, za dobré. Neprijať tréning pre profesionála znamená, že svoju prácu prevádzať nebude môcť − nekvalifikoval sa. A riadne nevyškolený a nepripravený lekár operovať nemôže.

Ak toto spraví Veriaci v Kristovi, ak povie, že je dobré nebyť tam, kde ide o jeho Nebesékého Otca, je to ešte horšie ako len sebaklam. Lebo ako píše Apoštol Pavol: “Aké spoločenstvo má lož s Pravdou?” Čo tu Pavol EŠTE hovorí, je toto: “Toho, kto má lož v srdci NEMOŽNO UČIŤ PRAVDU.”

A to je pravda. Lož v srdci bráni prijatiu pravdy rovnako, ako čierna diera neprijme žiadne svetlo. Ľudí pestujúcich si sebaklam nemožno nič naučiť. A oni sú schopní si to na sebe všimnúť aj sami. Ale čo si neuvedomujú, sú slová výstrahy Boha:

Iz 5:18.20-21: Beda tým, ktorí priťahujú vinu povrazmi podvodu a ťahajú za hriech ako vozovým povrazom;
Beda tým, ktorí nazývajú zlo dobrom a dobro zlom;
ktorí postavili tmu za svetlo a svetlo za tmu; to znamená horkosť za sladkosť a sladkosť za horkosť!
Beda tým, ktorí sú múdri vo vlastných očiach a chytrí vo svojich vlastných očiach!

Apoštol Pavol hovorí rovnako:

Rim 1:18: Lebo Blčiaci Hnev Boha sa zjavuje z Nebies. Zjavuje sa proti všetkým bez bázne Božej a Spravodlivosti, všetkým synom Adama, ktorí bezbožne potláčajú Pravdu Boha.

Gal 4:16: Stal som sa teda vaším nepriateľom tým, že som vám povedal Pravdu?

Liek je jednoduchý:

Mt 10:32–33: Preto každého, kto bude verejne vyhlasovať vieru vo mňa [ako Mesiáša] pred Synmi Adama, ja ho vyznám pred Mojím Otcom, ktorý je v Nebesiach. Ale každého, kto mňa [ako Mesiáša] zaprie, toho aj ja ho zapriem pred Mojím Otcom, ktorý je v Nebesiach.

Lk 9:23: Učiteľ, Kráľ, Mesiáš hovoril všetkým: Ak chce niekto ísť za mnou, nech zaprie sám seba a pozdvihne svoj kríž sebaobetovania deň čo deň a nech ma nasleduje.