Poslúchaj Boha a nie ľudí

Ak by Boh človeka preklial, bol by tento zahynul okamžite nielen vo vzťahu k Bohu, ale aj fyzicky, čo sa však nestalo. Áno, Boh na Adama a Evu za ich hriech následky hriechu skutočne dopustil, čím je jasné, že oboch potrestal ich vlastný hriech, nie Boh. Ten ich pred následkami varoval, lebo ich trestať, ani následnú skazu celého stvorenia, nechcel. Pravdou však ostáva, že Boh ani Adama, ani Evu nikdy nepreklial. Ak by to bol spravil, Mesiáš by sa nemohol narodiť, lebo z prekliateho koreňa svätý strom nerastie.

Dôkaz je priamo v Písme, kde nikdy Boha nad Adamom, ani Evou kliatbu vyslovovať nevidíme. Prekliatym a spravodlivo, je len Had vo vzťahu k žene a zem pre Adama, čoby následok jeho konania. Adam a Eva sa dostali pod kliatbu hriechu, čoby následku ich konania. Ale nie pod kliatbu Boha. Tvrdiť, že Boh Adama a Evu preklial, je rúhanie. Pozri sa na to sám:

Gn 3,17: A Adamovi povedal: Pretože si dával pozor na hlas svojej ženy a jedol si zo Stromu, o ktorom som ti prikázal: „Nebudeš z neho jesť, prekliata je zem pre teba; v bolesti z nej budeš jesť po všetky dni svojho života;

Prečo to Boh robí, spočíva pravdepodobne v skutočnosti, že Adam nebol zvedený, keď hrešil:

1Tim 2,14: Adam nebol zvedený, ale žena, súc zvedená, sa dopustila previnenia.

Adam zjavne prijal ovocie dobrovoľne. A jablko to nebolo. Boh mu preto musel vysvetliť, prečo je zem pre neho prekliata, aby Adam už tento hriech nezopakoval. Udalosti sa už zhoršili až príliš a táto preambula je pokusom o zmiernenie škôd tým, že sa Adamovi určia príčiny problému. Dôvod, prečo sa Boh na Adama a Evu nahneval až tak,  že preklial zem, má dve časti:

1) Adam neposlúchol Boha

2) a poslúchol Evu.

Zhrešil tým, že urobil to, čo urobiť nesmel, a aj tým, že neurobil to, čo spraviť mal! Ako väčšina hriechov, aj toto bol čin spáchania a opomenutia. V Božom napomínaní potom vidíme, že Boh najskôr odhaľuje Adamovu abdikáciu z jeho vodcovskej úlohy v manželstve. Aj keď Ef 5:21 hovorí: „Podriaďujte sa jeden druhému v bázni pred Bohom,“ Adam sa poddal svojej manželke v oblasti, o ktorej vedel, že im Boh konkrétne prikázal, aby konali inak. Adam tu mal viesť, nie nasledovať. To isté očakáva Boh od pozemského “kráľa”, rozumej od zodpovedných za správu krajín: že budú cirkvi, t.j. všetky spoločenské zväzky v krajine, viesť v poslušnosti Bohu, nie nasledovať. Vládcom nazývaj len Boha, lebo len On, súc vyvýšený nad všetko stvorenie, ním je.

Prečo? Lebo Boh jasne povedal, že vláda na zemi je Boží služobník, t.j. má povinnosť slúžiť záujmom a zámerom Boha. O žiadnej ľudskej organizácii – t.j.žene,- toto Boh nikdy nepovedal. To logicky znamená, že ak zákony a spoločenské záležitosti určuje tzv.štátna cirkev onou zmluvou so štátom, o ktorej navyše tvrdí, že je nezrušiteľná, je každý tzv. vládca krajiny už “čakajúci v poradí” na trest Boha, rovnako ako Adam – a krajiny a územia sú tak rovnako prekliate, ako bola zem pre Adama. Následkom tejto kliatby zeme logicky je, že sa človek vo vlastnej krajine nie je schopný ani uživiť, a to ani v ťažkej práci a pote svojej tváre, a ani sa na súdoch takto skazených vlád (rozumej žien) nedovolá žiadneho práva.

Gn 3 neposkytuje žiadne vysvetlenie toho, prečo Adam nasledoval Evino vedenie; verš 6 stručne hovorí: „Dala aj svojmu manželovi a on jedol.“ Naznačuje to, že je slabý a podriadený zmýšľaniu: „čokoľvek povieš, drahá“. Rozhodol sa Evu skôr upokojiť, ako napomenúť. A to robiť nemal, lebo kvôli tomu dodnes trpíme všetci. Je to práve toto správanie manželov v manželstvách, čo spôsobuje rovnakú kliatbu pre zvyšok rodiny. Písmo navyše učí, že je kliatbou muža, ak mu vládne žena.

Potom Boh Adamovi pripomína, že priamo neposlúchol Jeho úplne jasný príkaz, ktorý znel:

Gn 2,16-17: Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš. 

Božie slová v Gn 3:17 sa tiahnu priamo k jadru veci. Akokoľvek sa Adam sám pred sebou ospravedlňoval, že mohol jesť zakázané ovocie, rozumej, akokoľvek sa vyhováral na Evu, stále to bol v Božích očiach hriech. Ako naznačuje znenie, obidva dôvody idú dokopy; je to starozmluvný predhovor Petrových slov k Sanhedrinu:

Sk 5,29: Boha treba poslúchať ako prvého, nie ľudí.

Božie príkazy majú prednosť pred akýmikoľvek príkazmi, rečami, činmi, aj presvedčeniami o opaku. A to aj v prípade, že sú nám poslané, či prednášané krásnou, nahou ženou, ktorá nám ponúka jesť ovocie!