Potreba Duchovných Mentorov

Jozefovi bratia považovali tento drzý prejav domýšľavosti za dôkaz, že Jozef bol v skutočnosti viac sebeckým duchovným dedičom Ezaua ako Jakubovým. Jakub však súhlasil s Jozefovými snami, pretože on sám si už predstavoval Jozefa ako svojho nástupcu.

Gn 37:6: Jozef povedal svojim bratom: Počúvajte, prosím, tento sen, ktorý sa mi sníval.

Zdá sa, že Jozefove dva sny vyjadrujú rovnakú myšlienku. Dôvodom zdanlivého opakovania je, že symbolizujú dve odlišné etapy vo vzťahu medzi každou generáciou a jej vodcami.

Snopy obilia sa skladajú z jednotlivých stoniek, ktoré rastú oddelene jedna od druhej, každá vo svojej vlastnej drážke. Zviazať ich do snopov symbolizuje našu prvú úlohu v živote: zhromaždiť všetky naše schopnosti a talenty a spojiť ich v diele svätosti. Keď sme sa stali „snopom“, musíme hľadať vedenie a inšpiráciu od „Jozefa“, duchovného vodcu.

Keď duchovne dozrievame, dosiahneme vyššiu úroveň: keď sme sa povzniesli nad pozemské vedomie, znovu získame pôvodné nebeské vedomie našej duše a žiarime ako „hviezda“. Avšak ani na tejto úrovni by sme sa nemali spoliehať na naše vlastné úspechy, ale inšpiráciu, pretože inak to môže viesť k stagnácii a sebauspokojeniu. Skôr sa musíme stále obracať na nášho „Jozefa“ – t. j. Ježiša – nášho duchovného mentora – pre ďalší pohľad a inšpiráciu.