Pozor na pokrytectvo!

Neskôr sa spojili s otázkami a odpoveďami v hrách, po ktorých prirodzene nasledovala myšlienka hrať rolu. Nakoniec výraz “pokrytec“ popisoval niekoho, kto nie je nikdy úprimný, ale vždy iba čosi hrá, alebo predstiera. Základom pokrytectva je neúprimnosť. Toto je vážny hriech, lebo Písmo učí, že každá lož – a neúprimnosť lžou je – pochádza z Diabla. Pokrytectvo je tak Satanovou vizitkou. (viď Jn 8:44)

Lk 12,8-10: Hovorím vám, že ktokoľvek ma verejne vyzná pred Synmi Adama ako Krista, aj Syn Človekaho verejne vyzná pred anjelmi Pána.Ale ten, kto ma zaprel ako Krista pred Synmi Adama (nespasenými ľuďmi), bude zaprený pred anjelmi Pána. A každému, kto povie slovo proti Synovi Človeka, bude odpustené. Ale tomu, kto sa rúhal proti Duchu Svätému, nebude odpustené.

Zdá sa, že Ježiš sám sebe protirečí, však? V Lk 12:8-9 požaduje, aby sme Ho otvorene vyznávali bez pokrytectva, ale vo verši 10 hovorí, že našu reč proti Nemu je možné odpustiť. Ale hovorí jasne a jednoznačne, že Boh neodpustí žiadne slovo proti Duchu Svätému. Prečo? Lebo ten, kto sa rúha Božiemu Duchu, odmieta Jeho moc pôsobiť v ňom až do takej miery, že sa odmieta podriadiť Bohu. Človeku, príliš pyšnému a odbojnému na to, aby robil pokánie, nemožno odpustiť. Skutočný Kresťan však neustále závisí na Duchu Svätom, aby čo najviac odrážal Kristov život.

Kristova obeta za celkové odpustenie hriechu a prijatie Božieho Svätého Ducha sa na každého človeka aplikuje iba raz. Ak teda ten, na koho sa aplikovala, odmietne Božiu milosť, táto obeta nemôže byť aplikovaná znovu (Hebr 6:4-6; Hebr 10:26-27). Preto je odpadnutie (apostáza) takou závažnou záležitosťou. A to je dôvod, prečo apoštoli v prvom storočí tak urputne bojovali proti heréze a prečo je DNES dôležité, aby človek nesýtil svoju dušu jedom tohto sveta a jeho novinkami a správami a náukami falošných kultov, ale čistým, nezriedeným a nepoprepisovaným, t.j. nezmeneným učením doktrín Ježiša Krista. V stávke sú večné životy!

Trvalé zanedbávanie Boha a Jeho náuky vedie k večnej smrti. Hriešnik, ktorý žije pokrytectvo, síce oľutuje svoje hriechy a vie že z nich má robiť pokánie, ale kvôli nezáujmu o Boha, letargii, nedbanlivosti, vlažnosti a proktrastinácii sa nikdy neobťažuje, aby ich prekonával. Vo svojej apatii sa môže snažiť vyzerať ako spravodlivý, ale Boha neoklame.

V skutočnosti sa rúha Božiemu Duchu tým, že odmieta činiť pokánie, takže jeho hriech je neodpustiteľný. Lenže takto žije pokrytectvo, nie vieru. Ty sa preto denne skúmaj a naprávaj, aby ťa takého Kristus pri svojom druhom príchode na zem nenašiel.