Ukážem ti však a priamo z Písma, že Kristus nebol ukrižovaný v piatok, ani nebol vzkriesený v nedeľu. Ak by bol, nebol by naším Spasiteľom, pretože by nesplnil JEDINÉ znamenie, ktoré dal ako dôkaz o tom, že On je Mesiáš – byť mŕtvy a pochovaný v srdci zeme na tri dni a tri noci (viď Mt 12: 38-40). Obdobie od piatku poobede do nedele rána, tradične, ale slepo akceptované väčšinou kresťanov, jednoducho NIE JE 72 hodín! Niektorí tvrdia, že „tri dni a tri noci“ sa vzťahujú len na časti dňa a noci.

Ježiš sám však definoval časť denného svetla tak, že zahŕňa 12 hodín ( viď Jn 11:9), pričom v rozlišuje „noc“ od dňa (viď Jn 11:10). Preto „tri dni a tri noci“ jasne označujú 72 hodín.

Ako ukazuje vyššie uvedený príklad, pri výklade Písma platí zásadné pravidlo, že každú pasáž Písma treba čítať v kontexte s inou, relevantnou pasážou Písma a okrem toho, najmä v prípade ťažko pochopiteľných pasáží alebo tam, kde sa jedna pasáž javí ako odporujúca inej pasáži. Biblia sa totiž vysvetľuje SAMA a NIKDY si neprotirečí – viď Jn 10:35.

Pravda je taká, že Kristus bol ukrižovaný a pochovaný neskoro v stredu a potom bol vzkriesený neskoro v sobotu, tesne pred západom slnka – v SKUTOČNOM 72-hodinovom období troch dní a troch nocí, o ktorých hovorí Matúš 12.

Kristus nikdy NEBOL ukrižovaný v piatok

Tak ako sú nebiblické oslavy Veľkonočnej nedele, tak sú nebiblické aj obrady tzv.Veľkého piatku, pretože Kristus nebol vzkriesený v nedeľu, ani nebol v piatok ukrižovaný. Deň, keď bol Kristus ukrižovaný, bol v skutočnosti STREDA.

Cockrell, „Tri dni a tri noci“, zdôrazňuje: „Podľa Biblie Ježiš Kristus vstal v sobotu pred západom slnka… Z Matúša 28:1 je jasné, že Ježiš vstal z hrobu, keď sa sobota skončila západom slnka a prvý deň týždeň, ktorý sa začal, by to znamenalo, že ukrižovanie bude v stredu pri západe slnka… Podľa autorov evanjelií Ježiš zomrel v stredu o deviatej hodine (15:00 nášho času) a bol pochovaný okolo západu slnka toho istého dňa… Ak by bol Ježiš pochovaný pri západe slnka v stredu a vstal pri západe slnka v sobotu, naplnil znamenie Jonáša [porovnaj Mt 12:38-40]. Bol by v hrobe v stredu večer, vo štvrtok večer a v piatok večer – celé „tri noci.“ Bol by v hrobe počas denného svetla vo štvrtok, piatok a sobotu – celé „tri dni.“ Všetko spolu celé ‚tri dni a tri noci‘. Takto máme doslovné naplnenie slov Kristových v Mt 12:40.“

Mnohí komentátori potvrdili a súhlasili s historickým a biblickým faktom, že Ježiš Kristus zomrel a bol pochovaný v STREDU. Upozorňujem na nasledujúci výber:

• Donald Grey Barnhouse, Eternity, jún 1958: „… starodávne kresťanské tradície osvedčené Didascalia Apostolorum, ako aj Epiphanius a Victorinus z Petau (zomreli v roku 304 AD), [uveďte] utorok večer ako dátum poslednej večere a na stredu predpisuje pôst na pamiatku zajatia [a následného súdu a ukrižovania] Krista.“
• W.L. Pettingill, Zodpovedané biblické otázky, s. 182: “Pre nás je úplne zrejmé, že ukrižovanie bolo v stredu.”
• Finis Dake, Dake’s Annotated Reference Bible, strana 13, poznámka k Mt 12:40: „Kristus bol mŕtvy celé tri dni a tri celé noci. Bol uložený do hrobu v stredu tesne pred západom slnka a bol vzkriesený na konci soboty pri západe slnka.”
• R. A. Torrey, Ťažkosti a údajné chyby a rozpory v Biblii, 1907, s. 104 – 109: „… deň, keď bol Ježiš Kristus ukrižovaný, bola streda… všetko v Písme je dokonale harmonizované stredajším ukrižovaním.“
• James A. Walther, The Chronology of Passion Week, v Journal of Biblical Literature, jún 1958: „Odkazy v Didascalia, Epiphanius, Victorinus z Petau… podporujú utorkové [nočné] datovanie Paschy a následné zatknutie Ježiša v v stredu v ranných hodinách.“
• Napokon, Companion Bible, vydaná Oxford University Press, vo svojom dodatku 156 vysvetľuje, že Kristus bol ukrižovaný v stredu.

Ako teda treba rozumieť Jn 19:30-42, ktorý hovorí, že Kristus bol ukrižovaný v „prípravný deň pred Sabatom“, ak to nebolo v piatok?

Odpoveď je priamo v Písme, ale vyžaduje si sústredenú pozornosť a skúmanie, ale jasne tam čítame:

30 Preto keď Kristus, okúsil ocot, povedal: Je zaplatené! (rozumej: Sú vykúpení!) A keď naklonil hlavu, Kristus prepustil svoju dušu. Preto tí zo Židov, keďže bol Prípravný deň [s rýchlo sa blížiacim Sviatkom a Sabatom], nechceli, aby mŕtvoly zostali na Strome počas Sabatu, lebo to bol Veľký Sabat, požiadali Piláta, aby ukrižovaným zlámali nohy a mŕtvoly odniesli preč. Po týchto veciach Jozef z Ramatayim, súc Kristovým učeníkom, ale v tajnosti, zo strachu pred tými z Judei, požiadal Piláta, aby mohol vziať mŕtvolu Ježiša a Pilát to dovolil. Jozef z Ramatayimu teda prišiel a vzal mŕtvolu Spasiteľa. A prišiel aj Nikodém, ten, ktorý predtým prišiel k Spasiteľovi v noci a niesol zmes myrhy a aloe, asi sto libier. Vzali teda Ježišovo Telo a zavinuli ho do ľanového rúcha s voňavkami, ako je u Židov zvykom pochovávať. Na mieste, kde bol Spasiteľ prebodnutý na Strome, bola záhrada a v záhrade nový hrob, do ktorého ešte nikto nebol uložený. A tak, pretože bol Prípravný deň pre tých z Judey a pretože hrob bol blízko, uložili tam Spasiteľa. (verše 30–31, 38–42).

Pozrime sa na význam „prípravného dňa“. Niektorí tvrdia, že „prípravný deň“ v tejto pasáži Písma odkazuje na deň pred týždenným sabatom, a tak učia, že Kristus bol ukrižovaný v piatok. Ale Písmo NIČ TAKÉ NEHOVORÍ.

Tí, ktorí tvrdia, že “prípravný deň” sa vzťahuje iba na deň pred týždenným sabatom, prehliadajú skutočnosť, že slovo „sabat“ sa môže vzťahovať na týždenný sabat, ako aj na ktorýkoľvek zo siedmich výročných svätých dní, ktoré sa v Písme nazývajú aj sabaty (porovnaj Lv 16:29-31; 23:24, 26-32, 34-35, 39). Výročné sabaty, rozumej významné sviatky, môžu pripadnúť na ktorýkoľvek deň v danom týždni. A onen “prípravný deň” spomínaný v Jn 19:31 bol „deň pred [týždenným] sabatom alebo [ročným] sviatkom.“

Avšak odkaz v Jánovi 19:31 sa týka prípravného dňa každoročného Svätého dňa alebo Sviatku – Prvého dňa nekvasených chlebov – NIE týždenného sabatu. Biblia v Jn 19:31 hovorí, že „ten“ konkrétny Sabat bol „Veľkým Sviatkom“ – každoročným Svätým dňom. V roku ukrižovania pripadol tento konkrétny výročný Svätý deň alebo VEĽKÝ Sabat na štvrtok, lebo v ňom začínal Sviatok Nekvasených Chlebov – ďalší zo siedmych Bohom prikázaných sviatkov.

Z Biblie, ako aj z historických záznamov je úplne jasné, že Ježiš Kristus nebol ukrižovaný na „veľký piatok“ ani vzkriesený vo „veľkonočnú nedeľu“.

Kto chce ďalší dôkaz, sa prihlási do našich kurzov Viera a Spása.

Kristus nevstal z mŕtvych v nedeľu

V Matúšovi 28:1–6 čítame: „Na konci soboty, keď začalo svitať na prvý deň týždňa, prišla Mária z Magdaly (nie Magdaléna) a druhá Mária vidieť hrob. A hľa, nastalo veľké zemetrasenie, lebo anjel Pánov zostúpil z neba, odvalil kameň od dverí a sadol si naň… Anjel odpovedal a povedal ženám: Nebojte sa, lebo Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Nie je tu, lebo VSTAL, AKO POVEDAL.”

Z tohto úryvku jasne čítame, že v čase, keď ženy prišli ku hrobu, bol Kristus UŽ vzkriesený. Písmo jasne hovorí, že ženy prišli k hrobu „na konci sabatu, keď začalo svitať na prvý deň týždňa“. Mnohé komentáre poukazujú na to, že táto fráza hovorí o KONCI SABATU, to znamená sobotný večer alebo neskoré popoludnie, a NIE nedeľu ráno. Medziriadkový doslovný preklad gréckej Novej zmluvy vykresľuje tento verš takto: „Teraz neskoro v sobotu, keď sa stmievalo smerom k prvému (dňu) týždňa, prišla Mária z Magdaly…“

Mnohí komentátori Písma a predstavitelia cirkví dokazujú a učia to, čo aj iné pasáže Písma potvrdzujú, že Kristus bol vzkriesený dávno pred nedeľným ránom. Čítame, že Mária z Magdaly prišla k hrobu v prvý deň týždňa, keď bola ešte tma, ale Ježiš bol v tom čase už vzkriesený (viď Jn 20:1). To znamená, že Kristus nebol vzkriesený v nedeľu ráno pri východe slnka, ale bol vzkriesený, keď „ešte bola tma“.

Preto už len nápad, že Kristovo vzkriesenie musíme sláviť na Veľkonočnú nedeľu, je biblicky nepodložená – je to pohanstvo a umyselná vzbura proti Bohu a Jeho zákonu o sviatku Prechodu (Pesachu).

Pôvod sviatkov veľkej noci a PODVOD veľkonočných zvykov

A čo tzv.veľká noc a jej zvyky? Odkiaľ sa vzala táto oslava? A ako sa to vlastne začalo spájať so smrťou a vzkriesením Ježiša Krista?

Nuž ona „veľká noc“ je oslava , v anglicky hovoriacich krajinách pomenivaná ako Easter, čo je meno pohanskej bohyne jari, ktorá bola uctievaná pod menami „Eastre“ – dnešné “Easter”, „Eostre“, „Astarte“, „Ostara“, „Ishtar“ a „Istar“, alebo „Ištar“. Práve z týchto mien je odvodené naše moderné slovo „Veľká noc“. Najmä meno „Ištar“ sa spája s babylonskou „kráľovnou nebies“. Áno, vidíš dobre, vyhlasovanie Márie za kráľovnú nebies je ohavnou modloslužbou a slavou Ištar, ktorú pre Písmo neznalých a ignorujúcich, falošné kresťanstvo “prezlieklo” do Márie ako do karnevalového kostýmu.

Okrem toho čokoládové vajcia znášajúci veľkonočný zajac a farebné veľkonočné vajíčka sa spájali – ako symboly plodnosti – s Ištar, t.j.pohanskou bohyňou jari.

Okrem toho pohania slávili na veľkú noc aj smrť a zmŕtvychvstanie pohanských bohov, ktorí zomreli v piatok a znovu ožili nasledujúcu nedeľu. Niektorí z týchto bohov sú známi ako Marduk, Attis a Mythra. Niekoľko svedectiev uznávaných komentátorov Písma:

• Arthur Weigall v knihe „Pohanstvo v našom kresťanstve“ píše: „Klérus… nemohol zabrániť tomu, aby ľudia v rôznych krajinách slávili veľký sviatok Veľkej noci na počesť vzkriesenia Attisa a iných bohov.“
• „Ženská encyklopédia mýtov a tajomstiev“ hovorí o „Attisovi“ toto: „Attisova vášeň sa oslavovala 25. marca, presne deväť mesiacov pred sviatkom jeho narodenia, 25. decembra… Deň Attisa smrť bola čierny piatok… Boh zomrel a bol pochovaný. Zostúpil do podsvetia. Na tretí deň [v nedeľu] vstal z mŕtvych.”

Ak tvrdíš, že si kresťan, zamyslel si sa už niekedy nad tým, prečo sa všeobecne verí – na rozdiel od učenia Boha v Biblii -, že Kristus zomrel v piatok a v nedeľu vstal z mŕtvych? Tu máš odpoveď a dôkaz, že pochádza z uctievania pohanského boha Attisa.

Všimni si, že ani Izraeliti Starej zmluvy, ani Ježiš sám a ani Kristova prvotná Cirkev NIKDY neslávili Veľkú noc. The Encyclopedia Britannica, 11. vydanie, roč. 8 str. 828, potvrdzuje, že

„V Novom zákone ani v spisoch apoštolských otcov nie je žiadny náznak zachovávania veľkonočného sviatku“.

Arthur Weigal a iní historici potvrdzujú, že katolícka cirkev pohanské sviatky, ako napríklad veľkú noc, prijala ako „za kresťanské“, a nemožno sa tomu čudovať. Katolícka cirkev totiž nie je Božou, nech sa tvári ako chce. Písmo jasne učí, že jej náuky sú démonické a Boh sám ju označuje za Matku Prostitútku,  hnusu a modiel zeme. Je len logické, že táto pohanská cirkev preto žiadne pohanské oslavy potláčať nebude, práve naopak. Kalvín napríklad považoval každoročný tzv.cirkevný sviatok veľkej noci za taký pohanský, že ho v istom momente nedodržiaval ani on.

Boh nám na mnohých miestach zakazuje uctievať Jeho – Jediného pravého Boha – na spôsob pohanov. Biblia tiež konkrétne odsudzuje uctievanie „kráľovnej nebies“ v Jer 7:18 a aj na iných miestach. Ryrie Study Bible stotožňuje kráľovnú neba s „asýrsko-babylonskou bohyňou Ištar“ – inými slovami s veľkou nocou. A ty už vieš, že ťa podviedli a nielen teba,m ale milióny iných, ktorí slepo verili, že oslavujú Boha, zatiaľčo sa mu po celáý čas pohanských osláv iba rúhali a jedlo nie posvúcovali, ale znesväcovali – preklínali.

Jeremiáš 10:2 nám hovorí: „Neučte sa spôsobom (t.j. zvykom a tradíciám) pohanov.” Lamsa v anotácii uvádza, že slovo „cesta“ opisuje „náboženstvo“. Všimnite si tiež, že pravé náboženstvo sa označuje ako „Cesta“ (porovnaj Sk 9:2). Boh nám aj v Dt 12:29-32 prikazuje, aby sme sa „nepýtali na svojich (to znamená pohanských) bohov a hovorili: ‚Ako slúžili tieto národy svojim bohom? Aj ja urobím podobne.‘ Nebudeš sa takto klaňať Pánovi, svojmu Bohu.“ The Ryrie Study Bible uvádza: „Izraeliti sa nesmeli pýtať na uctievanie Kanaánčanov, aby neboli v pokušení začleniť pohanské aspekty do svojho uctievania Boha.”

Aké tragické, že tzv.kresťanov dnes nezaujíma ani Boh, ani Jeho Zákon, ani Ním prikázané sviatky, ani Boží spôsob oslavy. Ale ani samotný fakt, že spôsobom, ako oslavujú pohanské sviatky sa Bohu rúhajú a preto zostávajú pod kliatbou hriechu, okradnutí o požehnanie, chorí, mŕtvi v duchu aj skutkami, a ak sa neobrátia, skončia navždy zatratení.

Z biblických aj historických záznamov je nad slnko jasné, že praví Kresťania sa nemajú a preto nikdy NEBUDÚ zúčastňovať ani osláv veľkej noci, ani iných pohanských dní.

Je to pohanské a nedá sa to “pokresťančiť.”