Prečo nerozumiem Božiemu Slovu?
5 MARCA 2020
Učíš sa a mučíš a stále to nikam nevedie? Prešiel si mnohými kurzami Božieho Slova a stále bezvýsledne? Trápi ťa fakt, že ešte stále neprinášaš ovocie Bohu? Potom práve tebe, ktorý miluješ Boha a chceš žiť hojnosť Jeho požehnania, je venované toto moje povzbudenie a návod ako od Boha poznanie prijať a nikdy viac ho nestratiť.
Osobne sa s týmto problémom stretávam u každého človeka, ktorý je na začiatku svojho “chodenia s Bohom”. Možno si ty, čo práve teraz tieto riadky čítaš myslíš, že teba sa to netýka, ale ver mi, týka sa ťa to rovnako, ako každého. Tu je dôkaz:
Ježiš nás skrze svoj Testament jasne učí, že: “Viera je z počutia a počutie skrze Božie Slovo.”
Prvou skupinou neveriacich a preto neschopných prijať poznanie hĺbky, výšky, šírky, aj dĺžky Pánovho Slova, sú teda práve tí, ktorí nepočúvajú Božie Slovo, ale jeho náhražky, komentáre, verzie Písma pohanských siekt a kadečo iné, čo sa zaň iba vydáva (pretvaruje). Toto je zjavné a logické. Ak si sa tu našiel, odkaz pre teba znie: Zmeň cirkev a falošné učenie nahraď pravdou Božieho Slova. Ako nájsť kvalitnú Cirkev? Pomôže ti napr. realita potravinárskeho priemyslu. Kto číta, nech pochopí: masová produkcia jedla už dávno nie je ani o pôvode, ani kvalite surovín, iba o podvode s nimi.
Druhou skupinou, úprimne po Bohu túžiacich, ale stále skutočne neveriacich – a nech ťa to nepohorší, o chvíľu ti to dokážem – sú práve takí študenti biblických škôl, ktorí sú príliš rýchli a preto povrchní – telesní. O čom hovorím? Sú to ľudia, ktorí keď počujú pravé Božie Slovo, s radosťou ho aj prijímajú, ale poväčšine je ich prvá, alebo okamžitá reakcia takáto: “Toto už viem. Hej, jasné, pochopil som atď.” Keďže ich vlastná pýcha a namyslenosť nadúva, už v nich viac niet miesta pre Boha a práve v tomto okamihu začínajú títo blížni strácať. Namyslení na svoje rozumové poznanie a nezriedka aj pamäť, významu slov a veršov Písma vôbec neporozumeli. Nech sa nik nepohorší pre moju úprimnosť a priamosť, je však zjavné, že sa nad ním ďalej vôbec nezamýšľali a takto stratili duchovné – Božie poznanie, ktoré im Boh dať chcel. A iba Boh ho aj dáva. Uvedom si, že duchovné poznanie je Boží dar, nie výsledok činnosti tvojho rozumu, ani inteligencie ani pamäte – a aj tie máš od Boha, preto si nenamýšľaj. To je dôvod, prečo študentom HZP často vravím: “Nikdy sa neuč Písmo naspamäť. Boh nič také nikdy nekázal ani neučil. Až keď zažiješ osobnú skúsenosť so Slovom, padne do teba tak, že ho už nikdy nezabudneš.” Uvedom si, že pýcha predchádza pád. A takto títo “šikovníci”, práve padlí do hriechu namyslenosti, už žiadne Božie poznanie prijať nemohli a preto ani neprijali. Hriech a Boží dar sa vylučujú. Aké zjavné a logické, že? Zanedbali, čo sa im prikázalo spraviť ako prvé. Nevšimli si a preto nepochopili, čo Boh hovoril a dôkazom tu je, že nemajú odmenu viery – poznanie, zjavenie, proroctvo. A práve tieto cieľom štúdia sú. Preto aj táto skupina neveriacich veriacich ostáva neplodná – neprinášajúca ovocie Bohu.
Treťou skupinou veriacich neveriacich, ktorá sa k Božiemu poznaniu nemôže priblížiť sú ľudia, ktorí nehľadajú Boha pre Neho samého, ale pre svoju vlastnú žiadostivosť (mentálnu dokonalosť a múdrosť). Chcú vyniknúť, mať poznanie, nie skutočne poznať (zamysli sa nad rozdielom). Chcú byť prví, na výslní medzi inými. Ani títo pre svoj hriech neprijali vieru a keďže ich bohom je vlastné ja, nie Boh, snažia sa, hoci možno nevedome, len o modloslužbu – oslavu svojho skazeného “ja”. Takto znevažujú Boha hriechom. A preto, logicky a spravodlivo, namiesto odmeny Božieho poznania, prichádza len bremeno bifľovania sa. Bifľovanie sa je však námaha tela, ktorej ovocím je iba strata viery aj dôvery Bohu, frustrácie z nepochopenia, neschopnosti zapamätať si, výčitky svedomia a aj komplex menejcennosti.
Problém je teda v nás samých. Dôkazom je fakt, že ak je učenie Božieho Slova v kurze, lekcii, alebo pri samoštúdiu Slova neprijaté, ale iba narýchlo, povrchne a len rozumom prebehnuté, neujíma sa v nás. Nemôže. Je to ako jedenie: ak to do seba iba nahádžeš, bude ti zneho zle a čoskoro ho vyvrhneš. A podobne, ak semeno Božieho Slova nebolo poriadne prežuté a nepadlo hlboko do vnútra, ostalo len na povrchu – neprijaté. Následkom neprijatia sa nezakoreňuje a preto ani nespôsobuje žiadnu zmenu vo svedomí – v duši. To je dôvod, prečo tí, ktorí sú pyšní, namyslení, rýchli, povrchní, nedbanliví, aj žiadostiví vlastnej slávy, uznania a diplomov, čoby trofejí ich vlastnej hodnosti, ani nič nepochopia, ani nebudú schopní priniesť ovocie Bohu. Pochop, že Božie poznanie nemožno prijať telesne – nie rozumom. To znamená, že Ho nemôžeš prijímať, ani učiť sa Ho tak, ako si sa učil veci v školách, t.j. podľa ducha tohto sveta. Dochádza ti? Nesprávnym spôsobom sa k správnemu výsledku nikdy dostať nedá. Presne tak, ako ani konaním zla nikdy nevzíde dobro. A preto, zostávajúc telesnými, t.j. neveriacimi, títo ľudia ostávajú aj duchovne neplodní – neužitoční.
Ako nás to teda učí Boh? Aký je to ten Jeho spôsob prijímania viery a poznania?
Ja ti dám, len jeden príklad, ale ty sám si v Písme všetky zvyšné spôsoby nájdi sám. Sprav to ako pokánie za doterajšiu nedôveru Bohu. Takže tu je Ježišovo učenie, ako sa učiť aj prijať Božie poznanie:
Keď Boh povedal “prijmi”, povedal nám doslova: “Uver, dôveruj mi, nechaj Moje Slovo padnúť do tvojho vnútra – do svedomia.” Ak prijmeme napr. nejaký pokrm, dostane sa tento naozaj až do hĺbky naších útrob, je tak? Presne tak pôsobí viera/ dôvera Bohu – preniká do nášho vnútra, do našej duše. To preto, ak Ježišove Slová neprijmeš, nebudeš schopný ich ani pochopiť. Kým totiž Ježišovi absolútne nedôveruješ, nemôžeš a ani nedokážeš nič duchovné pochopiť. Uvedom si veľmi dobre, že duchovné poznanie nasleduje až a vždy po prijatí zasiateho Božieho Slova – až keď mu dôveruješ. Vynechaj, čo Boh prikázal spraviť ako prvé a stratíš všetko. Ak záhradu najprv nevyplieš a neporýľuješ, tvoja sejba bude nanič a ty nebudeš mať úrodu, je tak? V duchovnej sfére to platí rovnako. Uvedom si, že presne to Ježiš učí, keď hovorí:
“Kto má, rozumej: tomu, kto Mi dôveruje, tomu sa pridá.” Nie kto nemá, t.j. nie tomu, kto Ježišovi nedôveruje.
Čo to znamená? Toto:
Kto prijal, t.j.uveril a dôveruje Ježišovi, to je ten, kto má. Keď niečo pijmeš, tak to máš, je tak? Ak si pokrm prijal, máš ho v žalúdku, je tak?
Ale potom Ježiš pokračuje a hovorí, že ten, kto už má, len takému sa pridá. Čiže pridáva sa len tým, čo Ježišovi dôverujú. Nie tým, čo veria v Boha ako pohania, ktorí vedia, že ráno vyjde slnko. Ale čo sa im to vlastne pridá? Nuž, k ich dôvere v Boha, sám Boh pridá aj poznanie a porozumenie Jeho Slova. Boh totiž dôveru v Neho doslova odmieňa a to aj darom poznania, zjavenia, proroctva atď. Je teda nad slnko jasné, že každý, kto Bohu skutočne dôveruje, ten aj pochopí, čo Boh v duchovnom zmysle hovorí. Boh mu to doslova pridá. A práve tento duchovný zmysel je najdôležitejší. A potom nás Ježiš varuje a hovorí:
“Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, o čom si myslel, že to má.”
Je tak? Tu vidíš, že tí, čo si namýšľajú, že už vedia, alebo že už pochopili, nemajú nielen žiadnu vieru, ale ani duchovné poznanie Ježiš práve týchto definuje ako tých, čo nemajú. A pokračuje – budem parafrázovať:
“A keďže Mi nedôverujú, takto stratia – zabudnú nielen na to, čo poznali iba rozumom, ale ani žiadne duchovné poznanie neprijmu – stratia ho.”
Preto ťa varujem: Nebuď namyslený, ale sám seba skúmaj, či Bohu naozaj dôveruješ. Rob všetko tak, ako to prikázal Boh. Ver mi, Božie Slovo je manuál na každú a zvlášť duchovnú činnosť pre nás. Naše ľudské, t.j. telesné spôsoby nefungovali ani v predošlých generáciách, ani pred rokmi, ani dnes. A ak sa to nedialo ani v našej telesnej – ľudskej oblasti, o čo menej v našej duchovnej. Vidíme to predsa všetci na svedectvách života od vodcov ľudu až po tých najmenších, je tak? Tu máš dôkaz, že takíto ľudia ešte stále nemajú Božie poznanie, lebo Bohu nedôverujú. A je aj zjavné, že väčšina ľudí Boha odmieta, lebo Ho vôbec nepozná.
Ale pre nás, veriacich v Krista, je čas poslúchnuť Ježiša, dôverovať Mu a prijať aj poklady pravého poznania.
Nech ťa teda nik, ani vlastný rozum a predstavy o učení, nepripravia o cenu víťaza. Prečo si teda doteraz Božiemu Slovu nerozumel? Lebo si Ježišovi naozaj nedôveroval. Rob preto pokánie z nevery a buď veriaci, nie neveriaci!