Prečo to robíš?

4 JÚLA 2020
Apoštol Pavol, jeden z mojich najobľúbenejších apoštolov, varoval vo svojom liste Cirkev v Ríme, aby dávali pozor na svoje úmysly a motívy a to dokonca aj v prípade duchovných činností (viď Rim 12,14). Ak sa nad veršom zamyslíš, zbadáš, že práve motív, alebo úmysel požehnania robí toto požehnanie buď pravým požehnaním, alebo kliatbou. Ale je tu obsiahnutý aj skrytý dôvod žehnania a tým je egoizmus (telesnosť).

Vysvetlím to príbehom:

Raz jeden rabín vzal do ruky jablko.  Aj jeho študent si vzal jablko. Každý z nich povedal požehnanie a začal jesť. Keď skončili, povedal rabín svojmu študentovi:

„Vieš, aký je rozdiel medzi tebou a mnou? Ty si chcel jesť jablko, lebo si bol hladný. Aby si ho mohol začať jesť, musel si najskôr povedať požehnanie. Ale ja som sa rozhliadal po kráse nášho sveta a veľmi som chcel vzdávať chválu Bohu. A pretože naši Mudrci urobili z požehnania kontext chvály Boha, potreboval som si vziať jablko. Inými slovami, ty si povedal požehnanie, aby si mohol zjesť jablko. Ale ja som jedol jablko, aby som mohol žehnať!“

A ako je to s tebou? Aj ty sa pred jedlom modlíš iba preto, aby si mohol začať jesť? A čo ťa vedie k požehnaniu, či volaniu k Bohu v iných situáciách? Je to skutočná láska ku Kristovi, alebo len naučená formula, či nevyhnutná povinnosť, aby si už mohol pokračovať po svojom?

A prečo napr.študuješ Slovo? Študuješ preto, aby si poznal Pána a mohol verne splniť na čo si bol poslaný, alebo preto, aby si si uspokojil svoju zvedavosť, či žiadostivosť? Lebo Boh sa vysmievať nedá: ovocie bude presne také, aká bola starostlivosť o strom. A vieme, že keď dvaja robia to isté, ešte to nie je to isté.

Najnovšie príspevky