Pýcha

Prís 16,16-19: O čo lepšie je získať múdrosť než zlato a rozumenosť je lepšia voľba ako striebro! Cesta spravodlivých je odvrátiť sa od zla; kto stráži svoju cestu, stráži svoju dušu. Pýcha ide pred záhubou a namyslený duch pred pádom. Lepšie je byť pokorného ducha medzi pokornými (utláčanými), než deliť korisť s pyšnými.

Ž 101,5: Ten, kto tajnostkársky ohovára svojho blížneho, toho zničím; toho, kto má namyslený pohľad a srdce naduté toho ja neznesiem.

Čo sa týka pýchy, Boh nám dáva niekoľko silných varovaní. Musí byť definitívne vykorenená z nášho charakteru. Pýcha má mnoho prejavov, no takmer vždy začína, keď človek robí zvrátené porovnávania, povyšuje jednu vec nad druhú, vďaka čomu sa jeho “ja” cíti lepšie alebo hodnejšieho viac ako iný a tak ďalej. Pýcha je však matkou aj iných hriechov. Boh hovorí, že pýcha je cestou k záhube (Prís 11:2; 17:19; 18:12), a tá je ovocím a mzdou hriechu.

Prirodzeným dôsledkom pýchy sú predsudky, ktoré sa sú zvrátenými porovnávaniami. Jane Austenová napísala pred niekoľkými storočiami populárny román s názvom Pýcha a predsudok. Predsudok kráča v pätách pýche kvôli zvrátenému úsudku, ktorý je jeho súčasťou. Ale je tu ešte jedno väčšie a jedno menšie dvojča, ktoré pýcha má a tým je komplex menejcennosti a nutkanie ponižovať blížneho verejne pred inými. Hoci len tzv. “srandovnými” komentármi.

Pýcha vyvoláva početné emocionálne poruchy u toho, kto ju v sebe živí,  pretože privádza ľudí do konfliktu buď otvorene, alebo vnútorne. Vždy, keď je v duši duševný nesúlad, jeho prepuknutie sa pravdepodobne prejaví ako nejaký druh emočnej poruchy. My takých ľudí nazývame nevyrovnanými alebo dokonca duševne chorými, ale to, čo skutočne víri vnútri tohto človeka je zvrátené porovnávanie sa s iným. Pýcha, ktorá je tu prítomná, ich privádza do konfliktu s druhým a oni nikdy konflikt nevyriešia. Najčastejšie sa konflikt vyskytuje v domácnosti, zvyčajne s niekým blízkym. Niekedy to môže byť v práci. Kdekoľvek sa to môže vyskytnúť, dobré osobné vzťahy sú takmer nemožné tam, kde existuje pýcha a jej prvorodený predsudok.

Ďalším z najškodlivejších detí pýchy je intelektuálna arogancia. Spôsobuje to neschopnosť učiť sa buď z vlastných skúseností alebo skúseností iných. Táto plodí aj nenávisť k napomínaniu a náprave a pohŕdanie ostatnými.

Čím väčšia je pýcha, tým nebezpečnejšie sú jej dôsledky pre vzťah, či už v manželstve, partnerstve a všade inde. Pýcha je hlavnou príčinou bojov a konfliktov medzi pármi, v rámci firiem alebo medzi národmi. Zamyslel si sa niekedy nad tým, že dnešný svet ponúka málo odmien za skromnosť a umiernenosť? Najväčšie odmeny a nielen v USA patria arogantným. A tak ľudstvo vytvorilo konkurenčnú a násilnú spoločnosť, ktorá jazdí na chvoste tohto pyšného postoja.

Najlepšie je to vidieť v zábavnom priemysle, najmä vo filmoch. Kedysi boli hrdinovia vo filmoch takmer vždy statoční a skromní muži alebo ženy. Herci ako Jimmy Stewart, Spencer Tracy alebo Gary Cooper ich zvyčajne stvárnili s podhodnotenou silou. Je ťažké si spomenúť, že by niekedy hrali niekoho arogantného. Dnes sú hrdinovia väčšinou pyšní a ješitní, čo odráža všeobecný postoj spoločnosti. Preto sú ikonami zábavného sveta arogantní, samoľúbi, agresívni a zneužívatelia.

Pýcha má svoje korene v zmysle pre alebo pocite sily, bohatstva, prosperity alebo úspechu. Obyčajne sa to prejavuje výrokmi ako: „ja to dám.” Niekedy sú tieto pocity vymyslené, sú iba predstavami pyšných a niekedy sú skutočné, ale nech je to akokoľvek, vzniká nesprávna dôvera v seba, čo vytvára pocit, že arogantný je „lepší ako ostatní“. Objavuje sa tu ono zvrátené porovnávanie.

Na tom, že som si istý svojou schopnosťou niečo urobiť, nie je nič zlé. Lenže tu si musím uvedomiť a pamätať aj fakt, že každú takúto schopnosť mi dal Boh. Je Jeho. Talenty udeľuje Boh. To znamená, že žiadna “moja” schopnosť niečo urobiť, ma ešte nerobí prirodzene lepším ako je môj blížny. Jediné, čo som možno ja urobil a ten druhý nie je, že ja som svoju zručnosť, ktorú som už mal ako skrytú schopnosť uskutočniť, rozvinul a trénoval k dokonalosti, čo môj blížny zrejme dodnes nespravil. V Božích očiach ma však tento talent, prijatý od Boha, nerobí lepším ako je môj blížny. Zručnosť je dobrá, dokonca skvelá a všetci sme povinní naše zručnosti rozvíjať pre službu Bohu. No musíme chápať a pamätať na fakt, že sa vo svojej podstate nestotožňujú s výrazom „lepší ako“. Ak to nedokážeme pochopiť, naše porovnávania sa s inými sú na ceste k zvrátenosti.

Ak sa chceš dozvedieť, ako sa zo zajatia pýchy a namyslenosti dostať, odporúčam ti:

Perličku Moc a Krása Sebaovládania
a kurzy Desať Egyptských Rán,
neopakovateľný kurz Pôst,
a Úžasné Duchovné Dozrievanie.