Rozdiel medzi modlitbou a požehnaním

30 MÁJA 2020
Jakub píše vo svojom liste: „Modlitba spravodlivého je mocná a účinná.“ (Jak 5:16). Lenže  okrem modlitieb, vidíme v Písme aj požehnania. Ak teda Biblia učí požehnanie aj modlitbu, je jasné, že je medzi nimi rozdiel a že tento rozdiel musíme poznať. A nielen to. Preto sa na to spolu, v predvečer Sviatku Žatvy (Turíc), v krátkosti pozrime.

Takže čo je to požehnanie? Lebo požehnanie spravodlivého nám dáva všetko, čo Boh pre náš život zamýšľal. Začnem Nazirejským sľubom, lebo zjavuje úžasnú pravdu. Boh hovorí v Nm 6:2–3 toto:

“Keď muž alebo žena zloží sľub Nazirejca … zdržia sa nového a starého vína … hroznových nápojov, hrozna a hrozienok …”

Symboly vysvetlím v inom kurze, ale hneď v úvode poviem, že Ježiš bol zvaný Nazaretský, nie Nazirejec a to preto, lebo žil v Nazarete. Nie je pravdou čo učia mnohí a nesprávne, že bol Nazirejec.1 Takže muž alebo žena, ktorí spravili sľub Nazirejca, sa takto zaviazali zdržať sa strihania vlasov, dotýkania sa mŕtvoly a jedenia hrozna a výrobkov z hrozna vrátane pitia vína, sa v hebrejčine nazýva Nazirejci alebo Nazir. Slovo pochádza z koreňa NZR, čo znamená zasvätiť sa alebo oddeliť sa (ako zdržiavanie sa hrozna a vína). Ďalším slovom z toho istého koreňa je nezer, čo znamená koruna (zasvätenie a oddelenie sa). Priesečník týchto myšlienok vidíme v Nm 6:7–8, pasáži, ktorá hovorí o Nazirejcoch:

„Nesmú sa stať rituálne nečistými … pretože na ich hlave je symbol ich zasvätenia Bohu (nezer – koruna). Po celú dobu svojho zasvätenia sú svätí Pánovi.“ (Nm 6:7–8)

Prostredníctvom tohto sľubu bol stav laikov povýšený na niečo, čo sa blížilo stavu kňaza. Táto úroveň svätosti sa prejavovala v tom, že tak ako veľkňaz, ani Nazirejec sa nemohol znesvätiť tým, že by prišiel do kontaktu s mŕtvolou, dokonca ani s mŕtvolou bezprostredných rodinných príslušníkov. Musel sa tiež zdržiavať omamných látok a prísnejšie ako kňazi, ktorí sa vína zdržiavajú iba počas svojho funkčného obdobia vo svätyni. Navyše, centrom svätosti pre Nazirejca aj Veľkňaza je ich hlava (porovnaj Nm 6:7 s Ex 29:7 a Lv 21:10).

Aj prorok Amos zdôrazňuje svätosť Nazirejcov a spája ich s prorokmi: „Ustanovil som prorokov spomedzi vašich synov a Nazirejcov spomedzi vašich mladých mužov.“ (Am 2:11) Hoci väčšina ľudí nemá zostať oddelená alebo odlúčená od spoločnosti (kláštory nie sú Božia vôľa; Písmo nič také neučí), ale skôr priniesť svätosť do sveta, v ktorom žijeme, Nazirejci sa odlúčiť od sveta mohli, a aj tak robili. Napríklad Ján Krstiteľ, hoci patril medzi Essénov, bol takto oddelený od okolitého sveta, aby slúžil Bohu. Ako toto súvisí s požehnaním, modlitbou, rozdielom medzi nimi a ako toto všetko súvisí s kresťanmi dnes?

Nuž, dnes sú takýmito “nazirejcami” všetci, ktorí žijú pokánie naozaj verne, prijali už aj krst ponorením na odpustenie hriechov v Mene Ježiš a čakajú na prijatie Ducha Svätého. Preto aj pre nich platí: „Nesmú sa stať rituálne nečistými … pretože na ich hlave je symbol ich zasvätenia Bohu (nezer – koruna). Po celú dobu svojho zasvätenia sú svätí Pánovi.“ (Nm 6:7–8) Pre plne znovuzrodených (môžeš ich prirovnať ku kňazom z rodu Árona) toto platí takpovediac až dvojnásobne.

Teraz sa pozrime na požehnanie a modlitbu a rozdiel medzi nimi.

Boh prikázal židovským veľkňazom (potomkom Árona, brata Mojžiša), aby Božiemu ľudu udeľovali tzv.kňazské požehnanie (viď Nm 6:24–26) a to prostredníctvom nasledujúceho trojdielneho požehnania:

Nech ťa žehná Pán a chráni.
Nech Pán rozsvieti svoju tvár na tebou a bude ti milostivý.
Nech Pán pozdvihne svoju tvár k tebe a druje ti pokoj.

Aby sa toto požehnanie prenieslo na toho, kto bol takto požehnaný, kňazi zdvihli ruky s natiahnutými dlaňami, otočenými nadol. Napríklad, keď Jakub požehnal svoje vnúčatá, Manassesa a Efraima, prekrížil si ruky, aby dal Efraimovi väčšie požehnanie než Manassesovi. Toto nebolo v žiadnom prípade jeho osobné rozhodnutie; Jakub tu bol vedený Pánom, aby dal Efraimovi požehnanie, ktoré týmto konkrétnym kmeňom Boh dať chcel.

Modlitba však môže zmeniť okolnosti k lepšiemu

Môže spôsobiť uzdravenie chorého, že sa muž či žena stretnú s Bohom vyvoleným partnerom pre ich život, alebo že budú človeku zasiahnutému chudobou, uspokojené jeho potreby.

Kňazské požehnanie však pôsobí ako požehnanie a modlitba súčasne. A tí, čo sú v Kristovi, sú kráľmi – onedlho im bude zverené Božie kráľovstvo, ale aj skutočnými kňazmi – príhovorcami za blížnych, je tak? Boží kňaz, rozumej skutočný Boží služobník – znovuzrodený Kresťan, nám žehná Božím pokojom, ochranou, láskavosťou a milosťou; ale ak je toto požehnanie vyslané k Bohu ako modlitba, môže úplne zmeniť naše podmienky k lepšiemu 2.

Si oným “Nazirejcom Novej Zmluvy”? A prijal si aj Ducha Svätého, odkedy si uveril? Ak ešte stále nie, teraz vieš prečo.

Najnovšie príspevky