Rušivý ZÁKON

Ja som Boh, váš Boh, ktorý som vás vyviedol z egyptskej krajiny, aby som vám bol Bohom…Nekradnite. Nezabíjajte. Nežiadostite.

Prečo Boh začal odovzdávanie Zákona na Sinaji týmito slovami?

A v momente najväčšieho zjavenia v dejinách, prečo je posolstvo takým antiklimaxom – jednoduchá, očividná morálka, ako napríklad nekradnúť, nezabíjať, neprahnúť. Nemala by byť Božia múdrosť výlučne ďaleko nad týmito záležitosťami?

A prečo hromy a blesky? Nemala by duchovná múdrosť vstúpiť do sveta duchovným, pokojným spôsobom?

Nie. Pretože toto je Boží spôsob, ktorý nám hovorí, že od tohto bodu bude všetko postavené na hlavu.

Adam, Noe, Matuzalem Abrahám…všetci poznali múdrosť Zákona.

A kde bol Zákon pred Sinajom?

Zákon bol s osvietenou dušou, ktorá sedela pod tamaryškou a rozjímala o múdrosti a komunikovala s tým, ktorý je JEDEN a zjavuje sa v jednote stvorenia.

A kde je Zákon po Sinaji?

Zákon je s ľudskou bytosťou, v ktorej zostáva sotva záblesk duše, zotročená egyptským faraónom, závislá na matérii, ktorá zabíja, neschopná uniknúť – kým sa jej nedotkne Božia múdrosť a jeho vlastná vôľa vymaniť sa týmto lanom a nakoniec prepísať celú svoju cestu.

Zákon sa nachádza v ľudskej bytosti, ktorá chápe krádež a vraždu ako alternatívu – ale zdržuje sa konať tak, pretože tak povedal Boh.

A ak tam nemôžeš nájsť Zákon, pretože si neklesol do takého extrému a nepoznáš nikoho, kto by padol?

Prinajmenšom zabezpeč, že každé slovo Zákona, ktoré sa učíš, je a bude vyslovené tvojimi ústami, že rezonuje vo tvojom srdci, že hýbe každým tvojim údom, že narúša celý tvoj svet hromami a bleskami. Nenechaj nič tak, ako to je.

Pretože Zákon je v tomto rušnom, hlučnom svete. Zákon je miesto, kde sa niečo deje.

Po Sinaji sa všetko zmenilo. Pretože Zákon musí zmeniť všetko.