Stálosť Dočasných Situácií

Keď sa oblak, ktorý sa vždy vznášal nad Svätostánkom, rozprestrel po celom tábore, ľudia sa začali pripravovať na cestu. Keď boli pripravení, tento oblak ich viedol cez púšť.

Nm 9:23: Na Boží príkaz sa utáborili a na Boží príkaz cestovali. 

Deti Izraela nikdy vopred nevedeli, ako dlho sa v danom tábore zdržia – mohlo to byť jeden deň alebo roky. Napriek tomu postavili Svätostánok ako celok v každom tábore podľa Božích pokynov, aby Svätostánok vždy fungoval.

To nás učí dve dôležité lekcie.

Po prvé, mali by sme si uvedomiť, že je to Boh, ktorý nás má viesť všetkými našimi životnými cestami – či už geografickými, emocionálnymi, mentálnymi alebo duchovnými. Skutočne by sme si nemali robiť vlastné plány výlučne na základe našich životných cieľov, ale vo vedomí, že Boh vie, kedy je v našom najlepšom záujme zostať na mieste alebo prejsť na ďalšiu životnú pozíciu, a že podľa toho On zariadi veci.

Po druhé, nemali by sme „odkladať svoje životy“, keď sme v dočasných situáciách. Keďže Boh je nad čas a priestor, keď sa s Ním čo i len na chvíľu spojíme, ten okamih trvá po celý čas. Či už osobná cesta trvá deň alebo desaťročie, môžeme z nej urobiť Svätyňu, preplnenú večnou stálosťou Božej prítomnosti.