Starý a Nový Zákon

Mt 5,18-20: Lebo amen, skutočne vám hovorím: Kým nepominú Nebesá a zem, zo Zákona nepominie ani jediný znak, ani jediná čiarka, kým sa všetko nestane. Preto každý, kto zruší jedno z najmenších prikázaní, ktoré dal Boh Mojžišovi, a tak učí nespasených ľudí, bude nazvaný najmenší v Kráľovstve Nebies; ale ktokoľvek ich praktizuje a učí, ten sa Kráľovstve Nebies bude nazývať veľký. Lebo vám hovorím, že ak vaša Spravodlivosť nepresiahne spravodlivosť Zákonníkov a Farizejov, určite nevstúpite do Kráľovstva Nebies. 

Litera zákona, ktorú sa farizeji snažili dodržiavať, nestačila – najmä pre nás. Musíme prekročiť literu zákona. Ježiš tu bol ohľadne pokračovania zákona od Starej zmluvy k Novej taký konkrétny, že sa zmienil o najmenších interpunkčných a výslovných znakoch obsiahnutých v písanom zákone, „o znaku a čiarke“. A Hebrejský jazyk, čoby kazyk stvorenia a Biblie, pozná mnoho znakov a čiarok.

Najmodernejšia teológia – nie však Kristov Zákon –  odhadzuje v prospech jej vlastného ducha nielen písmená, ale jeden extrém je tu rovnako zlý ako ten druhý. Pravý Kresťan potrebuje pre správne dodržanie písomnej litery Božieho Zákona i jeho Ducha.

Aby sme správne dodržiavali Boží Zákon, musíme sa naučiť rozlišovať Ducha Zákona. Duch Zákona znamená pôvodný Boží zámer alebo zámer, ktorý stojí za každým Božím Zákonom a teda za každým slovom, znakom aj čiakou Písma.

Keď napríklad Boh stvoril Sabat, zamýšľal ho ako požehnanie pre ľudské bytosti. A keďže Sabat je predobrazom Božieho Kráľovstva, dostanú sa doň len tí, čo dodržiavali Zákon v Jeho Duchu. To znamená, že bez prijatia Ducha Svätého je dodržiavanie 4.Božieho prikázania v časoch Novej Zmluvy nemožné. A my sme nedostali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo nám Boh daroval. (1Kor 2,12).

Pre všetkých, čo Starý, či nový Zákon a jeho Ducha zavrhujú a zaťato odmietajú, a to tak v jeho litere ako aj Duchu, je – a logicky – nemožné dodržiavať Sabat ani tu na zemi, a nebude im to možné ani v prichádzajúcom Božom Kráľovstve, lebo ak neprijmu znovuzrodenie, tak v ňom nebudú. Navyše, spôsob akým falošné kresťanstvo trávi siedmy deň, je pred Bohom neplatný – je hriechom proti prikázaniu dodržiavať Siedmy deň.

Človek, ktorý nepatrí Kristovi NEMÔŽE dodržiavať Sabat Novej Zmluvy a čokoľvek robí proti prikázaniu, je hriech, nie dodržiavanie prikázania Sabatu. Boh stvoril Sabat ako osviežujúci odpočinok a príležitosť na fyzické zotavenie po šiestich dňoch práce, na priblíženie sa k Nemu v láske a uctievaní Boha v DUCHU a PRAVDE, ako aj na prehĺbenie lásky k Bratom prostredníctvom priateľstva a odstránenia starostí. Ale ten bol a je určený IBA Božiemu ľudu – ľudu, ktorý má s Bohom uzavretú Novú Zmluvu – v Duchu Svätom (viď Jer 31,31-33). Veď ani Izrael Starej Zmluvy nemohol dodržiavať Sabat skôr, než najprv uzavrel Zmluvu s Bohom. Boh svoj spôsob ani podmienky vstupu do Jeho Sabatu – Jeho sobotného odpočinku – nikdy nezmenil.

Ježiš poznal Ducha prikázania Sabatu. Preto vedel, že zlomkom božského úsilia spojeného s uzdravením bolo platné využitie času v deň Sabatu:

Mt 12,10–12: A hľa! Bol tam človek s vyschnutou rukou. Oni sa Krista pýtali: Je dovolené uzdraviť v sobotný deň? Urobili to, aby proti němu vzniesli obvinenie. Ale Kristus im povedal: Je medzi vami človek, ktorý vlastní ovcu a keď táto padla do jamy do v deň Sabatu, nechytil a nevytiahol ju z nej? Preto, o koľko cennejší je človek než ovca! Preto je v deň Sabatu dovolené robiť Dobro.

Vďaka Ježišovmu pochopeniu zámeru Boha so Sabatom (nie sobotou) bol zmrzačený muž oslobodený od svojej ťarchy, aby mohol chváliť Boha s radostným srdcom. Boh totiž naše choroby, ani naše zlo nechce. Tvrdiť opak, či prinášať ich Bohu ako obetu potom, čo Boh vyhlásil, že nič poškvrnené, choré, slabé a hriešne neprijme, je zvráteným hriechom proti Božiemu Zákonu aj jeho Duchu. Uvažuj predsa: je vari Boh smetiak na choroby, bolesti a polámané končatiny, a zoperované údy, či vyoperované orgány? Alebo automat, do ktorého hodíš poškodené, aby vypadlo zdravé? Kajaj sa preto nápravou svojho zmýšľania a neznevažuj Boha!

Muž s vyschnutou rukou zažil úžasné a vzrušujúce požehnanie, pretože Ježiš chápal Ducha Zákona. A ten muž Bohu svoju vyschnutú ruku neobetoval – nič také Písmo neučí. Boží Zákon je vždy požehnaním pre tých, ktorí spoznali a vážia si Ducha Zákona a v tomto Duchu Zákon dodržiavajú. A nečudo, lebo Boží Zákon nie je iba ďalšou knihou na poličke, ani nudným čítaním. Je to Dokonalý Zákon Slobody, ktorý prináša skutočné uzdravenie a oslobodenie všetkým, ktorí v Neho veria:

Jak 1,25: Ale ten, kto sa zahľadel do Dokonalého Zákona, Zákona Slobody, a zotrvá v ňom, kto nie je ako zábudlivý poslucháč, ale ten, kto je strážcom prikázaní a koná podľa nich, taký bude mať požehnanie na svojej hlave vo všetkom svojom počínaní.

Ak sa chceš o Starej a Novej Zmluve a ich stálej platnosti dozvedieť viac, odporúčam ti naše kurzy Desať Slov,  Viera, aj Pôst.